2. kapitola
1 Zaujmem svoje stanovište, postavím sa na stráž a budem hliadkovať, aby som videl, čo mi povie, a ako mi odpovie na moje výčitky.
2 Potom mi Hospodin odpovedal a riekol: Zreteľne zapíš videnie na tieto tabule, aby ním čitateľ zrakom ľahko prebehol.
3 Videnie totiž už speje k naplneniu. Neodvratne a neomylne sa schyľuje ku koncu. Keby sa oddialilo, vyčkávaj naň, lebo sa určite splní a nebude meškať.
5 Pyšný násilník je zradný ako víno. Nič nedosiahne ten, ktorého žiadosti sú široké ako podsvetie; ako smrť nikdy nemá dosť, hoci by aj k sebe pozhŕňal všetky národy a zhromaždil všetkých ľudí.
6 Či títo všetci nebudú vznášať na jeho adresu porekadlá, posmešné pesničky a poznámky? Či nepovedia: Beda tomu, kto zhrabúva, čo nepatrí jemu! — Dokedy ešte? — a zaťažuje sa dlhmi.
7 Azda náhle nepovstanú tvoji veritelia? Či sa nezburcujú tí, čo sa triasli strachom z teba? Potom ty budeš ich korisťou
8 za to, že si plienil mnohé národy. Tí, čo z ľudu zostali, ťa olúpia pre ľudskú krv a násilie páchané na zemi, v mestách a na všetkých ich obyvateľoch.
9 Beda tomu, kto zhrabúva mrzký zisk pre svoj dom a svoje hniezdo si vysoko stavia, aby bol uchránený od nešťastia.
10 Zosnoval si si hanbu pre vlastný dom; tým, že kynožíš mnohé národy, pripravuješ sa o život ty sám.
13 Či to nie je od Hospodina zástupov, keď sa ľudia vyčerpávajú pre oheň a národy sa namáhajú pre nič za nič?
15 Beda tomu, čo svojich blížnych napája a čo primiešava jed svojej zlosti, aby ich opil a díval sa na ich nahotu.
16 Nasýtiš sa potupou namiesto slávy. Pi aj ty a tras sa! Aj na teba sa vyleje čaša v Hospodinovej pravici a potupa dôjde na tvoju slávu.
17 Zaplaví ťa násilie páchané na Libanone; násilnosti na zvieratách ťa predesia; to máš za preliatu ľudskú krv a násilie v krajine, v meste a na všetkých obyvateľoch.
18 Čo zmôže vyrezávaná modla, čo stvárnil jej tvorca, liata modla, lživý radca, že sa tvorca spolieha na svoj výtvor a zhotovuje nemých bôžikov?!