7. kapitola
1 Beda mi! Som ako po letnej oberačke ovocia. Som ako paberky po oberačke hrozna. Niet totiž hrozna na jedenie, niet raných fíg, po ktorých túži srdce.
2 Vymizli zbožní z krajiny; niet úprimného medzi ľuďmi, všetci sa chystajú prelievať krv. Jeden na druhého poľuje sieťou.
3 Ich ruky sú upriamené na zlo, aby ho obratne vykonali; knieža i sudca žiadajú úplatok a mocný rozhoduje podľa vlastnej túžby; tak prevracajú právo.
4 Najlepší z nich je ako bodliak a najstatočnejší z nich je ako tŕňový plot. Nastal deň tvojho trestu; teraz bude zmätok medzi nimi.
6 Lebo syn znevažuje otca, dcéra povstáva proti svojej matke, nevesta proti svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.
8 Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom.
9 Musím znášať hnev Hospodinov, lebo som sa prehrešil proti nemu, dokiaľ neurovná môj spor a nepomôže mi k právu. Vyvedie ma na svetlo a uzriem jeho spásonosný skutok.
10 Potom to uvidí moja nepriateľka, a hanba pokryje tú, čo mi hovorila: Kde je Hospodin, tvoj Boh? Moje oči sa popasú na nej, keď bude pošliapaná sťa blato na uliciach.
12 V ten deň prídu k tebe od Asýrie po Egypt, od Egypta po Eufrat, od jedného mora k druhému a od jedného vrchu k druhému,
14 Pas svoj ľud svojou berlou, ovce svojho dedičstva, ktoré bývajú osamote v lese uprostred ovocného sadu. Nech sa pasú v Bášane a Gileáde ako za starodávnych čias.
17 Prach budú lízať ako had, podobne ako zemské plazy. S chvením vyjdú zo svojich sídel, obrátia sa v strachu k Hospodinovi, nášmu Bohu, budú sa ťa báť.