Žalmy – Stránka 104

1 Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký! Nádherou a velebou si sa zaodel.

2 Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom, rozpínaš nebo ako stan.

3 Príbytky si staviaš na vodách, z oblakov si robíš voz, na perutiach vetra sa uberáš.

4 Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi.

5 Zem si založil na pilieroch, nezachveje sa nikdy.

6 Záplavou si ju pokryl ako rúchom, vody stáli nad vrchmi.

7 Pred tvojou hrozbou odtiekli, tvoj hromový hlas ich vyľakal.

8 Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín, na miesto, ktoré si im vymedzil.

9 Postavil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby znova nepokryli zem.

10 Pramene vypúšťaš do potokov, čo tečú medzi vrchmi,

11 napájajú všetku poľnú zver; z nich si divé osly uhášajú smäd.

12 Nad nimi hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi vetiev sa ozýva jeho hlas.

13 Zo svojich príbytkov zvlažuješ vrchy, ovocím tvojho diela sa sýti zem.

14 Trávu nechávaš rásť pre dobytok, aj byliny, čo človek pestuje, aby zo zeme získal obživu,

15 aj víno, čo srdce človeka rozveselí, olej, aby sa skvela tvár, a chlieb, aby posilnil srdce človeka.

16 Hojnosť vlahy majú stromy Hospodina, libanonské cédre, ktoré zasadil.

17 V nich hniezdia vtáky, v cyprusoch má domov bocian.

18 Výšiny vrchov patria kozorožcom a v skalách majú útulok damany.

19 Utvoril mesiac, aby určoval čas; slnko vie, kedy má zapadať.

20 Privádzaš tmu, nastáva noc, vtedy sa hýbe všetka lesná zver.

21 Levíčatá revú za korisťou, od Boha žiadajú potravu.

22 Pri východe slnka sa schúlia a líhajú si do brlohov.

23 Človek ide za svojou prácou, za tým, čo robí do večera.

24 Ako veľa je tvojich diel, Hospodin! Všetky si múdro utvoril; zem je plná tvojho tvorstva.

25 Tu je more, veľké, šírošíre, hmýri sa v ňom nespočítateľné množstvo živočíchov, malých i veľkých.

26 Plavia sa po ňom lode a Leviatan, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral.

27 To všetko čaká na teba, že im dáš načas potravu.

28 Dávaš im, zbierajú, otváraš ruku, sýtia sa dobrotami.

29 Keď skrývaš tvár, preľaknú sa; keď ich zbavuješ dychu, hynú, vracajú sa do prachu.

30 Keď svojho Ducha posielaš, sú stvorené, tak obnovuješ povrch zeme.

31 Naveky sláva Hospodinovi! Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel!

32 Keď pozrie na zem, chveje sa; dotkne sa vrchov, dymí sa z nich.

33 Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, ospevovať chcem svojho Boha, kým tu budem.

34 Kiež mu je príjemná moja pieseň! Budem sa radovať v Hospodinovi.

35 Kiež vyhynú hriešnici na zemi! Kiežby už nebolo bezbožných! Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Haleluja!