Žalmy – Stránka 139

1 Zbormajstrovi. Dávidov. Žalm. Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš.

2 Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj zámer zďaleka poznáš.

3 Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.

4 Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať.

5 Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa.

6 Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.

7 Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou?

8 Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v ríši mŕtvych, si tam.

9 Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori,

10 aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala.

11 Keby som povedal: Možno ma skryje tma, ale aj noc bude svetlom vôkol mňa,

12 veď nijaká tma nie je dosť tmavá; noc ti svieti ako deň, tma ti je sťa svetlo.

13 Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal.

14 Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem.

15 Moje kosti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v najspodnejších častiach zeme.

16 Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal.

17 Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet.

18 Keby som ich mal spočítať, bolo by ich ako piesku. Len čo sa zobudím, som s tebou.

19 Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, krvilační muži!

20 Tí sa na teba ľstivo odvolávajú a zneužívajú tvoje meno.

21 Hospodin, nemám azda nenávidieť tých, čo teba nenávidia? Nemám si vari sprotiviť tých, čo povstávajú proti tebe?

22 Nenávidím ich, naskrze ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.

23 Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie!

24 Hľaď, či som na ceste trápenia a veď ma cestou večnosti!