Žalmy – Stránka 77

1 Pre zbormajstra Jedutúna. Ásafov žalm.

2 Úpenlivo volám k Bohu, volám k Bohu a on ma vypočuje.

3 V deň svojho súženia sa pýtam Pána, v noci neúnavne vystieram ruky. Moja duša odmieta útechu.

4 Rozpomínam sa na Boha a vzdychám, rozjímam a môj duch sa trápi. — Sela —

5 Viečka mi držíš otvorené, som rozrušený, nemôžem ani hovoriť.

6 Premýšľam o dávnych dňoch, o rokoch pradávnych.

7 V noci si spomínam, ako som hrával na strunách, premýšľam a môj duch uvažuje:

8 Zavrhuje vari Pán naveky a neprejaví už priazeň?

9 Navždy sa skončila jeho milosť a prestane hovoriť ďalším pokoleniam?

10 Zabudol Boh na zmilovanie, odoprel v hneve svoje milosrdenstvo? — Sela —

11 Povedal som si: Je to moja bolesť. Zmeniť to môže pravica Najvyššieho.

12 Chcem sa rozpomínať na Hospodinove skutky, premýšľať o tvojich dávnych divoch.

13 Uvažovať chcem o všetkých tvojich činoch, rozmýšľať o tvojich skutkoch.

14 Bože, tvoja cesta je svätá! Ktorý boh je taký veľký ako náš Boh?

15 Ty si Boh, ktorý robí divy! Svoju moc si dal poznať národom.

16 Mocným ramenom si vykúpil svoj ľud, Jákobových a Jozefových synov. — Sela —

17 Videli ťa vody, Bože, videli ťa vody a rozochveli sa, ba aj hlbiny sa zvírili.

18 Z oblakov sa valila voda, v mračnách duneli hromy a tvoje šípy lietali.

19 Tvoj hrom zaburácal vo víchrici, svet osvecovali blesky, zem sa triasla a chvela.

20 Tvoja cesta viedla morom, tvoj chodník cez šíre vody, no tvoje stopy nebolo vidieť.

21 Svoj ľud si viedol ako stádo Mojžišovou a Áronovou rukou.