7. kapitola
1 Vráť sa, vráť sa, Šulamitka, vráť sa, vráť sa, nech ťa vidíme! Čo chcete na Šulamitke vidieť? Nuž jej tanec v táboroch!
2 Aké krásne sú tvoje kroky v sandáloch, kniežacia dcéra. Krivky tvojich bokov sú ako náhrdelník, dielo majstrovských rúk.
3 Tvoje brucho je oblá nádoba, nech nechýba korenené víno! Tvoje lono je hromada pšenice, lemovaná ľaliami.
5 Tvoj krk je ako veža zo slonoviny. Tvoje oči — rybníky v Chešbóne pri bráne Bat-Rabbím. Tvoj nos je ako libanonská veža, čo hľadí k Damasku.
6 Tvoja hlava je na tebe ako Karmel a vrkoče tvojej hlavy ako purpur. Kráľ je uväznený v tvojich kučerách.
9 Povedal som: Vyleziem na palmu, chytím sa jej konárov. Nech sú tvoje ňadrá ako hroznové strapce a vôňa tvojho dychu ako voňavé jablká.
10 Tvoje podnebie je ako najlepšie víno, ktoré môjmu milému naozaj chutí a spôsobí, že aj pery spiacich prehovoria.
13 včasráno vstaneme kvôli viniciam, pozrieme, či už vyháňa vinič, či sa otvárajú kvety, či kvitnú granátovníky. Tam ti chcem dať svoju lásku.