Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Prvá kniha kráľov

1. kapitola

1 Keď bol kráľ Dávid starý, v pokročilom veku, dávali na neho prikrývky, ale nezahrial sa.
2 Služobníci mu odporúčali: Treba pohľadať pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré by ho obsluhovalo a opatrovalo. Líhalo by pri ňom a tak by sa môj pán a kráľ zahrial.
3 Hľadali teda pekné dievča po celom území Izraela, až našli Šunémčanku Abíšag a priviedli ju ku kráľovi.
4 To dievča bolo neobyčajne krásne. Opatrovalo a obsluhovalo kráľa, ale kráľ s ňou neobcoval.
5 Chaggitin syn Adónija sa vystatoval: Vládnuť budem ja! Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním.
6 Otec mu nikdy nevyčítal: Prečo to robíš? Bol peknej postavy a narodil sa po Absolónovi.
7 Mal dohodu s Cerújiným synom Jóabom a s kňazom Ebjatárom. Tí podporovali Adóniju.
8 No ani kňaz Cádok, ani Jehójadov syn Benája, ani prorok Nátan, ani Šimei, ani Rei, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adónijom.
9 Adónija raz obetoval ovce, dobytok a vykŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý je pri prameni Rógel. Pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov i všetkých Júdovcov v službe kráľa.
10 Proroka Nátana, Benáju, hrdinov a svojho brata Šalamúna však nepozval.
11 Nátan povedal Šalamúnovej matke Batšebe: Nepočula si, že Chaggitin syn Adónija sa bez vedomia nášho pána, Dávida, stal kráľom?
12 Poď teda, poradím ti, ako zachrániš seba i svojho syna Šalamúna.
13 Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a spýtaj sa ho: Či kráľ, môj pán, neprisahal svojej služobnici: Tvoj syn Šalamún bude po mne kráľom a on zasadne na môj trón? Prečo sa stal teda kráľom Adónija?
14 Kým sa tam budeš zhovárať s kráľom, prídem za tebou a potvrdím tvoje slová.
15 Nato sa Batšeba odobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abíšag ho opatrovala.
16 Batšeba úklonom pozdravila kráľa. Kráľ sa spýtal: Čo si želáš?
17 Odpovedala mu: Pane môj, prisahal si predsa svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: Tvoj syn Šalamún sa stane po mne kráľom, on zasadne na môj trón.
18 Teraz sa však stal kráľom Adónija a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš.
19 Obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjatára, veliteľa vojska Jóaba, no tvojho služobníka Šalamúna nepozval.
20 K tebe sa upínajú oči celého Izraela, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne ako nástupca na trón môjho pána a kráľa.
21 V prípade, že by sa môj pán a kráľ odobral k svojim otcom, mňa a môjho syna Šalamúna budú pokladať za hriešnikov.
22 Kým sa ešte zhovárala s kráľom, vstúpil prorok Nátan.
23 Kráľovi oznámili: Je tu prorok Nátan. Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou po zem.
24 Nátan sa potom spýtal: Môj pán a kráľ, ty si to povedal: Adónija sa stane mojím nástupcom a zasadne na môj trón?
25 Dnes totiž odišiel dolu a obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska i kňaza Ebjatára; tí tam v jeho prítomnosti jedia, pijú a volajú: Nech žije kráľ Adónija!
26 Mňa však, tvojho služobníka, ani kňaza Cádoka, ani Jehójadovho syna Benáju, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval.
27 Stalo sa tak azda z rozhodnutia môjho pána a kráľa? Svojich služobníkov si neupovedomil o tom, kto má ako nástupca môjho pána a kráľa zasadnúť na trón.
28 Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Keď prišla pred kráľa, zastala pred ním.
29 Kráľ prísažne vyhlásil: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil zo všetkých mojich útrap,
30 ešte dnes presadím to, k čomu som sa ti zaviazal prísahou na Hospodina, Boha Izraela, že mojím nástupcom, ktorý po mne zasadne na môj trón, bude tvoj syn Šalamún.
31 Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou po zem, vzdala kráľovi poctu a zvolala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!
32 Potom kráľ Dávid prikázal: Zavolajte mi kňaza Cádoka, proroka Nátana a Jehójadovho syna Benáju! Keď pred neho predstúpili,
33 kráľ im povedal: Vezmite so sebou služobníkov svojho pána, vysaďte môjho syna Šalamúna na mulicu a odveďte ho dolu ku Gichónu.
34 Tam ho kňaz Cádok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Nato zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún!
35 Vy pôjdete za ním. On príde a zasadne na môj trón namiesto mňa. Jeho som ustanovil za vojvodcu nad Izraelom a Júdom.
36 Jehójadov syn Benája odpovedal kráľovi: Amen! Tak rozhodol Hospodin, Boh môjho pána a kráľa.
37 Ako bol Hospodin s mojím pánom a kráľom, nech je i so Šalamúnom a jeho trón nech vyvýši nad trón kráľa Dávida, môjho pána.
38 Kňaz Cádok, prorok Nátan, Jehójadov syn Benája, Kereťania a Peleťania zišli dolu, vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gichónu.
39 Kňaz Cádok vzal z posvätného stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom zatrúbili a všetok ľud volal: Nech žije kráľ Šalamún!
40 Všetok ľud ho nasledoval, hral na píšťaly a radoval sa tak hlučne, že sa zem div nerozpukla.
41 Počul to Adónija a všetci pozvaní, čo boli s ním, práve vtedy, keď skončili hostinu. Keď Jóab počul zvuk trúby, spýtal sa: Prečo je toľko hluku v meste?
42 Ešte hovoril, keď zrazu prišiel Jonatán, syn kňaza Ebjatára. Adónija mu povedal: Len poď, si predsa udatný muž a nesieš dobrú správu.
43 Jonatán mu však odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna.
44 Kráľ s ním poslal kňaza Cádoka, proroka Nátana, Jehójadovho syna Benáju, Kereťanov a Peleťanov. Tí ho vysadili na kráľovu mulicu.
45 Kňaz Cádok s prorokom Nátanom ho pri Gichóne pomazali za kráľa. Odtiaľ sa naradostení pobrali hore, takže sa celé mesto vzrušilo. To bol ten hluk, čo ste počuli.
46 Šalamún už sedí na kráľovskom tróne.
47 Ešte aj kráľovi služobníci prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech tvoj Boh ešte viac preslávi meno Šalamúna než je tvoje a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako tvoj! Kráľ sa na lôžku uklonil
48 a dodal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, že mi dnes dal vidieť nástupcu na mojom tróne!
49 Tu sa všetci Adónijovi hostia predesili, vstali a každý šiel svojou cestou.
50 Adónija mal zo Šalamúna strach. Vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára.
51 Šalamúnovi oznámili: Adónija má zrejme strach z kráľa Šalamúna, keď sa drží rohov oltára a žiada: Nech mi hneď teraz kráľ Šalamún odprisahá, že nedá sťať mečom svojho služobníka.
52 Šalamún odpovedal: Ak sa zachová čestne, ani vlas mu z hlavy nespadne. No ak sa zistí, že sa previnil, zomrie.
53 Potom ho dal kráľ Šalamún odviesť preč od oltára. Keď sa potom prišiel pokloniť kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov!

Written by · Categorized: Nezaradené

Druhá kniha kráľov

1. kapitola

1 Po Achábovej smrti sa vzbúril Moáb proti Izraelu.
2 Achazja raz vypadol z balkóna svojej izby na poschodí v Samárii a zranil sa. Vypravil poslov s príkazom: Choďte sa poradiť k ekrónskemu bohu Baálzebúbovi, či vyviaznem z tohto úrazu.
3 Vtedy Hospodinov anjel povedal tišbejskému Eliášovi: Vstaň, vystúp, aby si sa stretol s poslami samárijského kráľa a povedz im: Vari niet v Izraeli Boha, že sa uchádzate o radu ekrónskeho boha Baálzebúba?
4 Preto takto vraví Hospodin: Z lôžka, na ktoré si vyšiel, už nezídeš, ale na ňom určite zomrieš. Nato Eliáš odišiel.
5 Keď sa poslovia vrátili, spýtal sa ich kráľ: Prečo ste už prišli späť?
6 Odpovedali mu: Stretol nás akýsi muž a povedal nám: Vráťte sa ku kráľovi, ktorý vás poslal, a odkážte mu: Takto vraví Hospodin: Vari niet v Izraeli Boha, že sa uchádzaš o radu ekrónskeho boha Baálzebúba?
7 Vyzvedal sa ich: Ako vyzeral ten muž, čo vás stretol a hovoril vám tieto slová?
8 Povedali mu: Mal plášť zo srsti a bedrá prepásané koženým opaskom. On na to: To bol tišbejský Eliáš.
9 Potom poslal po Eliáša veliteľa s päťdesiatčlenným oddielom. Keď prišiel k nemu, práve sedel na končiari vrchu. Povedal mu: Boží muž, na kráľov rozkaz zíď dolu!
10 Eliáš odpovedal veliteľovi päťdesiatčlenného oddielu: Ak som Boží muž, nech spadne oheň z neba a pohltí teba i tvoj päťdesiatčlenný oddiel. Vtom spadol z neba oheň a pohltil ho i s oddielom.
11 Poslal po neho zase iného veliteľa s päťdesiatčlenným oddielom. Ten mu povedal: Boží muž, na kráľov rozkaz ihneď zíď dolu!
12 Eliáš však odpovedal: Ak som Boží muž, nech oheň spadne z neba a pohltí ťa i s oddielom. Vtom spadol z neba Boží oheň a pohltil ho i s päťdesiatčlenným oddielom.
13 Ešte i po tretí raz poslal veliteľa s päťdesiatčlenným oddielom. Keď tretí veliteľ vyšiel hore, kľakol si pred Eliášom na kolená a úpenlivo ho prosil: Boží muž, ber, prosím, ohľad na môj život i na životy týchto päťdesiatich služobníkov.
14 Z neba spadol oheň a pohltil dvoch predošlých veliteľov i s ich päťdesiatčlennými oddielmi. Teraz dokáž, že si ceníš môj život.
15 Tu Hospodinov anjel povedal Eliášovi: Zostúp s ním, neboj sa ho! Vstal teda a šiel s ním ku kráľovi.
16 Povedal mu: Takto vraví Hospodin: Pretože si vypravil poslov, aby sa uchádzali o radu u ekrónskeho boha Baálzebúba, akoby nebolo Boha v Izraeli a možnosti obrátiť sa na jeho slovo, nezídeš už z lôžka, na ktoré si vyšiel, ale na ňom určite zomrieš.
17 Aj zomrel podľa Hospodinovho slova, ktoré vyriekol Eliáš. Keďže nemal syna, stal sa po ňom kráľom jeho brat Jóram, a to v druhom roku judského kráľa Jórama, syna Jóšafatovho.
18 Ostatné príbehy Achazjove i jeho činnosť sú poznačené v Kronike izraelských kráľov.

Written by · Categorized: Nezaradené

Prvá kniha kroník

1. kapitola

1 Adam, Šét, Enóš,
2 Kénan, Mahalalel, Jered,
3 Henoch, Matuzalem, Lemech,
4 Noach, Šém, Chám a Jefet.
5 Jefetovi synovia: Gómer, Mágog, Mádaj, Jávan, Túbal, Mešek a Tíras.
6 Gómerovi synovia: Aškenaz, Dífat a Togarma.
7 Jávanovi synovia: Elíša, Taršíš, Kitteji a Ródanci.
8 Chámovi synovia: Kúš, Micrajim, Pút a Kanaán.
9 Kúšovi synovia: Seba, Chavíla, Sabta, Raema, Sabteka. Raemovi synovia: Šeba a Dedán.
10 Kúšovi sa narodil Nimród. Stal sa prvým hrdinom na svete.
11 Micrajim splodil: Lúdov, Anámov, Lehábov, Naftúchov,
12 Patrusov a Kasluchov, z ktorých pochádzajú Filištínci a Kaftóri.
13 Kanaán splodil Sidona, svojho prvorodeného, a Chéta,
14 ďalej Jebúsejov, Amorejčanov, Girgášejov,
15 Chivvijov, Arkijov, Sínejov,
16 Arvádov, Cemárov a Chamátov.
17 Šémovi synovia: Élam, Aššúr, Arpakšad, Lúd, Aram, Úc, Chúl, Geter a Mešek.
18 Arpakšad splodil Šelacha a Šelach splodil Ébera.
19 Éberovi sa narodili dvaja synovia. Jeden sa volal Peleg, lebo za jeho čias bola rozdelená zem, a jeho brat sa volal Joktán.
20 Joktán splodil: Almódada, Šelefa, Chacarmáveta, Jeracha,
21 Hadórama, Úzala, Diklu,
22 Ébala, Abímaela, Šebu,
23 Ófira, Chavílu a Jóbaba. Títo všetci boli synovia Joktánovi.
24 Šém, Arpakšad, Šelach,
25 Éber, Peleg, Reu,
26 Serúg, Náchor, Terach,
27 Abrám, inak Abrahám.
28 Synovia Abrahámovi: Izák a Izmael.
29 Ich rodokmeň je tento: Izmaelov prvorodenec Nebajót, ďalej Kédar, Adbeel, Mibsám,
30 Mišma, Dúma, Massa, Chadad, Téma,
31 Jetúr, Náfiš a Kédma. To boli Izmaelovi synovia.
32 Synovia, ktorých porodila Ketúra, vedľajšia žena Abrahámova: Zimrán, Jokšán, Medán, Midján, Jišbák a Šúach. Jokšánovi synovia: Šeba a Dedán.
33 Midjánovi synovia: Éfa, Éfer, Chanók, Abída a Eldáa. Tí všetci boli synovia Ketúry.
34 Abrahám splodil ešte Izáka. Izákovi synovia: Ézav a Izrael.
35 Ézavovi synovia: Elífaz, Reúel, Jeúš, Jaelám a Kórach.
36 Elífazovi synovia: Téman, Ómar, Cefi, Gatám, Kenaz, Timna a Amálek.
37 Reúelovi synovia: Nachat, Zerach, Šamma a Mizza.
38 Seírovi synovia: Lótan, Šóbal, Cibeón, Ana, Díšon, Écer a Díšan.
39 Lótanovi synovia: Chóri a Hómam. Lótanova sestra bola Timna.
40 Šóbalovi synovia: Alján, Mánachat, Ébal, Šefi a Ónam. Cibeónovi synovia: Ajja a Ana.
41 Anov syn bol Díšon. Díšonovi synovia: Chamrán, Ešbán, Jitrán a Kerán.
42 Écerovi synovia: Bilhán, Zaaván a Jaakán. Díšonovi synovia: Úc a Arán.
43 Toto sú králi, ktorí panovali v Edómsku, prv než mali kráľa Izraeliti: Bela, syn Beórov. Jeho sídlo sa volalo Dinhába.
44 Po Belovej smrti kraľoval Zerachov syn Jóbab z Bocry.
45 Po Jóbabovej smrti kraľoval Chušám z Témanska.
46 Po Chušámovej smrti kraľoval Bedadov syn Hadad, ktorý porazil Midjánčanov na Moábskom poli. Jeho sídlo sa volalo Avít.
47 Po Hadadovej smrti kraľoval Samla z Masréky.
48 Po Samlovej smrti kraľoval Šául z Rechobótu pri Veľrieke.
49 Po Šáulovej smrti kraľoval Akbórov syn Baál-Chánan.
50 Po smrti Baál-Chánana kraľoval Hadad. Jeho sídlo sa volalo Pai a jeho žena sa volala Mehétabel, dcéra Matréda, vnučka Mé-Záhaba.
51 Po Hadadovej smrti vládli v Edóme náčelníci: náčelník Timna, náčelník Alja, náčelník Jetét,
52 náčelník Oholíbama, náčelník Éla, náčelník Pínon,
53 náčelník Kenaz, náčelník Téman, náčelník Mibcár,
54 náčelník Magdíel a náčelník Íram. To boli edómski náčelníci.

Written by · Categorized: Nezaradené

Druhá kniha kroník

1. kapitola

1 Šalamún, syn Dávidov, sa pevne ujal svojho kráľovstva, Hospodin, jeho Boh, bol s ním a náramne ho zveľadil.
2 Šalamún vyzval celý Izrael, tisícnikov, stotníkov, sudcov, všetky kniežatá z celého Izraela, rodinných predákov
3 a tak sa odobral s celým tým zhromaždením na výšinu v Gibeóne. Tam sa nachádzal Boží stan stretávania, ktorý zhotovil Mojžiš, Hospodinov služobník, na púšti.
4 Božiu archu dal však Dávid preniesť z Kirjat-Jearímu a umiestnil ju v Jeruzaleme, lebo tam pre ňu roztiahol stan.
5 Bronzový oltár, ktorý zhotovil Becaleel, syn Úriho, Chúrovho syna, stál tam pred príbytkom Hospodina, kde ho Šalamún a zhromaždenie vyhľadávali.
6 Šalamún tam pred Hospodinom obetoval na bronzovom oltári, ktorý stál pred stanom stretávania. Obetoval na ňom tisíc spaľovaných obiet.
7 Tej noci sa zjavil Šalamúnovi Boh a povedal mu: Žiadaj si, čo ti mám dať!
8 Šalamún povedal Bohu: Môjmu otcovi Dávidovi si preukázal veľkú milosť a mňa si po ňom ustanovil za kráľa.
9 Nech sa teda, Hospodin, Bože, splní tvoj prísľub, ktorý dostal môj otec Dávid. Ustanovil si ma predsa za kráľa nad ľudom, ktorého je toľko ako prachu na zemi.
10 Nuž daj mi múdrosť a poznanie, aby som mohol viesť tento ľud. Veď kto by inak mohol spravovať tento tvoj významný ľud?
11 Nato Boh povedal Šalamúnovi: Pretože si sa zaujímal o toto a nežiadal si si bohatstvo, poklady či slávu ani smrť svojich neprajníkov, ba ani dlhý vek, ale múdrosť a poznanie ako viesť môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil kráľom,
12 dostane sa ti múdrosti a poznania. Dám ti však i bohatstvo, poklady a slávu, akú nemali králi predošlí a nebudú mať ani tvoji nástupcovia.
13 Potom sa Šalamún odobral z výšiny, ktorá je v Gibeóne, od stanu stretávania do Jeruzalema a vládol nad Izraelom.
14 Šalamún sústredil bojové vozy a jazdcov; mal tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Rozmiestnil ich v mestách pre bojové vozy a u seba v Jeruzaleme.
15 Zásluhou kráľa bolo v Jeruzaleme striebra a zlata toľko ako kamenia a cédrov ako divých figovníkov, ktoré hojne rastú na Nížine.
16 Pre Šalamúna dovážali kone z Egypta a z Kúy. Kráľovskí nakupovači ich preberali z Kúy za bežnú cenu.
17 Z Egypta dovážali voz za šesťsto a koňa za stopäťdesiat šekelov striebra. Tak sprostredkovávali vývoz pre všetkých chetitských a sýrskych kráľov.
18 Šalamún sa rozhodol postaviť na počesť mena Hospodina chrám a sebe kráľovský palác.

Written by · Categorized: Nezaradené

Ezdráš

1. kapitola

1 V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo slovo Hospodina, vyslovené Jeremiášovými ústami, Hospodin vzbudil ducha perzského kráľa Kýra a on dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť — a to aj písomne — toto:
2 Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Hospodin, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on ma poveril, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku.
3 Kto spomedzi vás patrí k jeho ľudu, nech je jeho Boh s ním, nech sa vydá do Jeruzalema, ktorý je v Judsku, a nech buduje dom Hospodina, Boha Izraela; to je ten Boh, ktorý je v Jeruzaleme.
4 Každého, kto zostal na ktoromkoľvek mieste, kde býva ako cudzinec, nech podporia miestni obyvatelia striebrom, zlatom, majetkom a dobytkom spolu s dobrovoľnými darmi na Boží dom, ktorý je v Jeruzaleme!
5 A tak sa vybrali rodoví náčelníci Júdu a Benjamína, kňazi a leviti a vôbec každý, v kom Boh vzbudil svojho ducha, aby šiel a staval Hospodinov dom, ktorý bol v Jeruzaleme.
6 Všetci navôkol ich podporili striebornými nádobami, zlatom, majetkom, dobytkom a drahocennosťami, okrem všetkého, čo darovali dobrovoľne.
7 Kráľ Kýros vydal nádoby domu Hospodina, ktoré Nebúkadnecar odvliekol z Jeruzalema a uložil v dome svojho Boha.
8 Perzský kráľ Kýros ich vydal prostredníctvom pokladníka Mitredáta a ten ich prepočítané odovzdal judskému kniežaťu Šéšbaccarovi.
9 Toto je ich počet: tridsať zlatých mís, tisíc strieborných mís, dvadsaťdeväť nožov,
10 tridsať zlatých čiaš, štyristodesať druhoradých strieborných čiaš, tisíc iných nádob;
11 všetkých nádob zo zlata a striebra bolo päťtisícštyristo. Toto všetko niesol Šéšbaccar so zajatcami, ktorí išli z Babylonu do Jeruzalema.

Written by · Categorized: Nezaradené