Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Ozeáš

1. kapitola

1 Slovo Hospodina, ktoré prehovorilo k Ozeášovi, synovi Bériho, v období judských kráľov Uzziju, Jótama, Acháza a Chizkiju a v čase izraelského kráľa Járobeáma, syna Jóašovho.
2 Začiatok Hospodinovej reči prostredníctvom Ozeáša. Hospodin povedal Ozeášovi: Vezmi si smilnú ženu a maj deti zo smilstva, lebo krajina strašne smilní, odvrátila sa od Hospodina.
3 Vzal si teda Gomér, dcéru Diblaima. Tá počala a porodila mu syna.
4 Vtedy mu Hospodin povedal: Daj mu meno Jezreel, lebo onedlho potrestám dom Jehuov za krviprelievanie v Jezreeli a potom urobím koniec kráľovstvu Izraela.
5 V ten deň zlomím luk Izraelov v údolí Jezreel.
6 Potom opäť počala a porodila dcéru. Vtedy mu povedal: Daj jej meno Neomilostená, pretože už viac nebudem mať súcit s domom Izraela — veľmi sa mi protivia.
7 Nad domom Júdu sa však zľutujem a prídem im na pomoc ako Hospodin, ich Boh, ale nie s lukom a mečom ani s koňmi so záprahom, teda nie bojom.
8 Potom, čo oddojčila Neomilostenú, počala a porodila syna.
9 Vtedy povedal: Daj mu meno Nie môj ľud, lebo vy nie ste mojím ľudom a ja nie som vaším Bohom.

Written by · Categorized: Nezaradené

Joel

1. kapitola

1 Slovo Hospodina, ktoré zaznelo Joelovi, synovi Petúela.
2 Zbystrite sluch všetci obyvatelia krajiny. Počujte toto, starší, stalo sa niečo podobné za vašich čias alebo za čias vašich otcov?
3 Rozprávajte o tom svojim synom a vaši synovia svojim synom a ich synovia ďalšiemu pokoleniu.
4 Čo ostalo po húseniciach, požrali kobylky; čo ostalo po kobylkách, požrali chrústy; čo ostalo po chrústoch, požrali koníky.
5 Prebuďte sa, opilci, a plačte! Kvíľte, všetci pijani vína, nad mladým vínom, lebo vám je odňaté od úst.
6 Veď k mojej krajine pritiahol národ, mocný a bez počtu. Má zuby ako lev a tesáky ako levica.
7 Môj vinič zmenil na púšť, polámal moje figovníky, olúpal ich a zahodil, ich ratolesti zbeleli.
8 Kvíľ ako vrecovinou opásaná panna v smútku nad snúbencom svojej mladosti.
9 Vystane obetný dar i nápojová obeta v dome Hospodina. Trúchlia kňazi, ktorí slúžia Hospodinovi.
10 Spustošené je pole, trúchli roľa, lebo je znivočené obilie. Vyschol mušt a vysušil sa olej.
11 Oráči, môžete sa hanbiť! Vinohradníci, kvíľte kvôli pšenici a jačmeňu, lebo žatva na poli vyšla navnivoč.
12 Vinič vyschol, figovník zvädol, granátovník, palma, jabloň a všetky stromy na poli povysychali. Veď povysychalo to, z čoho ľudia mávali radosť.
13 Kňazi, opášte sa a nariekajte! Vy, ktorí obsluhujete oltár, kvíľte! Vstúpte a nocujte v smútočnej vrecovine, služobníci môjho Boha! Veď domu vášho Boha sa odopiera pokrmová i nápojová obeta.
14 Vyhláste posvätný pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite starších, všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte o pomoc k Hospodinovi!
15 Ach, čo to za deň, veď blízko je deň Hospodina! Príde ako skaza od Všemohúceho.
16 Či nie je nám priamo pred očami odňatý pokrm, radosť a jasot z domu nášho Boha?
17 Semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sa zbúrali, lebo obilie uschlo.
18 Ach, ako bučí dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pašu; aj stáda oviec hynú.
19 K tebe, Hospodin, volám, lebo oheň strávil stepné pastviny a plameň spálil všetky stromy na poli.
20 Aj poľné zvieratá po tebe prahnú, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné pastviny.

Written by · Categorized: Nezaradené

Amos

1. kapitola

1 Slová Amosa, jedného z chovateľov oviec v Tekóe, o tom, čo videl o Izraeli za čias judského kráľa Uzziju a za čias izraelského kráľa Járobeáma, Jóašovho syna, dva roky pred zemetrasením.
2 Povedal: Hospodin hlasne kričí zo Siona, ozýva sa z Jeruzalema, takže vädnú nivy pastierov a usychá vrchol Karmela.
3 Takto hovorí Hospodin: Pre tri previnenia Damasku, ba pre štyri, neodvrátim to, pretože mlátili Gileáda železnými smykmi.
4 Zošlem oheň na dom Chazaela, aby pohltil pevnosti Ben-Hadada.
5 Rozbijem závoru Damasku, vyplienim obyvateľov Údolia Ávenu a toho, čo drží žezlo Bét-Edenu, a do kírskeho zajatia pôjde ľud Aramejčanov — hovorí Hospodin.
6 Takto hovorí Hospodin: pre tri previnenia Gazy, ba pre štyri, neodvrátim to, pretože odvliekli všetkých do zajatia, aby ich vydali napospas Edómu.
7 Zošlem oheň na hradby Gazy, aby pohltil jej pevnosti.
8 Vyhubím obyvateľov Ašdódu a toho, čo drží žezlo Aškalónu, obrátim svoju ruku proti Ekrónu a zhynie zvyšok Filištíncov — hovorí Pán, Hospodin.
9 Takto hovorí Hospodin: Pre tri previnenia Týru, ba pre štyri, neodvrátim to, lebo vydali všetkých napospas Edómu a na bratskú zmluvu nepamätali.
10 Zošlem oheň na hradby Týru, aby pohltil jeho pevnosti.
11 Takto hovorí Hospodin: Pre tri previnenia Edómu, ba pre štyri, neodvrátim to, pretože prenasledoval svojho brata mečom a udusil v sebe súcit, aby jeho hnev trval naveky, a svoju zlosť stále prechovával.
12 Preto vrhnem oheň na Téman a pohltí pevnosti Bocry.
13 Takto hovorí Hospodin: Pre tri previnenia Amónčanov, ba pre štyri, neodvrátim to, lebo párali tehotné ženy Gileádu, aby rozšírili svoje hranice.
14 Preto roznietim oheň na hradbách Rabby a pohltí jej pevnosti za bojového pokriku v deň vojny, za búrky v deň víchrice.
15 Pôjde ich kráľ do zajatia spolu so svojimi kniežatami — hovorí Hospodin.

Written by · Categorized: Nezaradené

Abdiáš

1. kapitola

1 Videnie Abdiášovo. Takto vraví Pán, Hospodin o Edómsku, keď poslal posla k národom s odkazom: Hor sa, povstaňme do boja proti nemu! Počuli sme správu od Hospodina:
2 Hľa, urobím ťa maličkým medzi národmi a budeš veľmi opovrhnutý.
3 Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, lebo prebývaš v trhlinách skál, vo svojom vysokom sídle. Myslíš si o sebe: Ktože ma zvrhne na zem?
4 Keby si sa vzniesol vysoko sťa orol a keby si si aj medzi hviezdy položil hniezdo, zvrhnem ťa odtiaľ — znie výrok Hospodina.
5 Keby zlodeji prišli k tebe a noční lupiči, aby ťa spustošili, či nenakradnú len to, čo im treba? Keby oberači prišli k tebe, či nezanechajú paberky?
6 Ako prehľadali Ézava! Ako poprezerali jeho skryté poklady!
7 Až na hranicu ťa vyhnali. Všetci tvoji spojenci ťa sklamali. Premohli ťa tvoji priatelia. Tí, čo jedia tvoj chlieb, stavajú na teba pascu; nieto v nich rozumnosti.
8 Ba veru v ten deň — znie výrok Hospodina — vyhubím múdrych z Edómu, rozumnosť z vrchu Ézavovho!
9 Potom sa predesia tvoji hrdinovia, Téman, pretože vyplienim všetkých z vrchu Ézavovho pre vraždu,
10 pre násilie na tvojom bratovi Jákobovi, prikryje ťa hanba a vyhynieš na večnosť.
11 V deň, keď si sa postavil proti nemu, v deň, keď cudzinci zajímali jeho vojsko, cudzozemci vošli mu do brán a o Jeruzalem losovali, aj ty si bol jedným z nich.
12 Nekochaj sa teda na svojom bratovi v deň jeho nešťastia, neraduj sa nad Júdovcami v deň ich záhuby.
13 Nevchádzaj do brány môjho ľudu v deň jeho skazy, ani sa nekochaj z jeho nešťastia v deň jeho skazy nevzťahuj ruku na jeho imanie v deň jeho skazy.
14 Nestavaj sa ani na rázcestia, aby si hubil jeho ubehlíkov, a nevyzrádzaj jeho utečencov v deň súženia.
15 Blízko je totiž deň Hospodina proti všetkým národom. Ako si ty robil, tak sa stane tebe. Tvoj čin ti padne naspäť na hlavu.
16 Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu, tak budú piť ustavične všetky národy; piť budú a hltať; a budú, akoby ich nikdy nebolo bývalo.
17 Na vrchu Sion však bude záchrana a bude posvätným miestom; dom Jákobov sa zmocní svojich majetkov.
18 Dom Jákobov bude ohňom, dom Jozefov plameňom, dom Ézavov slamou. Zapália ho, pohltia, no nik sa nezachráni z domu Ézavovho, lebo Hospodin to povedal.
19 Potom zaberú Negev, pohorie Ézavovo a Nížinu, kraj Filištíncov, zaberú aj kraj Efrajima i kraj Samárie. Benjamín zaberie Gileád.
20 Zajatci z izraelského vojska zaberú kraj Kanaánčanov až po Sareptu a jeruzalemskí zajatci, ktorí sú v Sefárade, zaberú mestá Negevu.
21 Potom záchrancovia vystúpia na vrch Sion, aby súdili vrch Ézavov. Potom bude kráľovstvo patriť Hospodinovi.

Written by · Categorized: Nezaradené

Jonáš

1. kapitola

1 Raz zaznelo slovo Hospodina Jonášovi, synovi Amittajovmu:
2 Vstaň, choď do Ninive, do veľkého mesta, a volaj proti nemu, lebo jeho zloba vystúpila predo mňa.
3 Jonáš vstal, aby ušiel spred tváre Hospodina do Taršíša. Zišiel do Jafy a našiel loď, ktorá práve odchádzala do Taršíša. Zaplatil cestovné a zišiel do nej, aby s nimi odišiel spred tváre Hospodina do Taršíša.
4 Hospodin však zoslal smerom k moru veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka. Zdalo sa, že loď stroskotá.
5 Námorníci sa zľakli a každý volal o pomoc k svojmu bohu. Potom pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju odľahčili. Jonáš však zišiel do vnútra lode, ľahol si a hlboko zaspal.
6 Prišiel k nemu kapitán a povedal mu: Čo, ty spachtoš? Vstaň a volaj k svojmu Bohu! Azda si Boh na nás spomenie, aby sme nezahynuli.
7 Cestujúci sa dohovorili: Poďte, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto zlo. Hodili lósy a lós padol na Jonáša.
8 Povedali mu: Nože nám povedz, pre čo nás stihlo toto zlo! Aké je tvoje zamestnanie a odkiaľ prichádzaš? Z ktorej si krajiny a z ktorého si národa?
9 Povedal im: Som Hebrej a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý utvoril more a súš.
10 Vtedy sa muži veľmi zľakli a povedali mu: Čo si to spáchal?! Vedeli totiž, že je na úteku spred tváre Hodpodina, lebo im to povedal.
11 Spýtali sa ho: Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo? More sa totiž búrilo čoraz väčšmi.
12 Odpovedal im: Chyťte ma, hoďte do mora a more pod vami sa utíši, lebo viem, že pre mňa vás postihla táto veľká búrka.
13 Potom muži veslovali, aby sa vrátili k pevnine, ale nemohli, lebo more sa proti nim búrilo čoraz väčšmi.
14 Potom volali k Hospodinovi a hovorili: Ach, Hospodin, nech nezahynieme kvôli životu tohto muža a neuvaľ na nás nevinne vyliatu krv. Veď ty si Hospodin a urobil si, ako sa ti páčilo.
15 Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a more prestalo zúriť.
16 Mužov zachvátila veľká bázeň pred Hospodinom. Obetovali Hospodinovi obetu a zaviazali sa sľubmi.

Written by · Categorized: Nezaradené