Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Genezis — Prvá Mojžišova kniha

1. kapitola

1 Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
2 Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží Duch sa vznášal nad vodami.
3 Boh povedal: Nech je svetlo. A bolo svetlo.
4 Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy.
5 Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň.
6 Boh povedal: Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.
7 Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo.
8 Boh nazval oblohu nebom. Bol večer a bolo ráno, druhý deň.
9 Boh povedal: Nech sa vody, ktoré sú pod nebom, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina. Tak sa aj stalo.
10 Boh nazval pevninu zemou a nahromadené vody nazval morom. Boh videl, že je to dobré.
11 Boh povedal: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenné rastliny a ovocné stromy, ktoré rodia na zemi ovocie so semenom rôzneho druhu. Tak sa aj stalo.
12 Zem vydala sviežu zeleň, semenné rastliny rôzneho druhu a ovocné stromy so semenom rôzneho druhu. Boh videl, že je to dobré.
13 Bol večer a bolo ráno, tretí deň.
14 Boh povedal: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby oddeľovali deň od noci a označovali obdobia, dni a roky.
15 Nech svietia na nebeskej oblohe a osvetľujú zem. Tak sa aj stalo.
16 Boh utvoril dve veľké svetlá: väčšie, aby vládlo dňu, a menšie, aby vládlo noci; urobil aj hviezdy.
17 Boh ich umiestnil na nebeskej oblohe, aby svietili na zem,
18 aby vládli vo dne i v noci a oddeľovali svetlo od tmy. Boh videl, že je to dobré.
19 Bol večer a bolo ráno, štvrtý deň.
20 Boh povedal: Nech sa hmýria vody živými tvormi a vtáky nech lietajú nad zemou pod nebeskou oblohou.
21 Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živé tvory, ktorými sa hmýria vody, a všetky druhy okrídlených vtákov. Boh videl, že je to dobré.
22 Boh ich požehnal a povedal: Ploďte sa a množte sa a naplňte vodu v moriach; vtáctvo nech sa množí na zemi!
23 Bol večer a bolo ráno, piaty deň.
24 Boh povedal: Nech vydá zem rôzne druhy živých tvorov: dobytok, plazy a divú zver. Tak sa aj stalo.
25 Boh utvoril rôzne druhy divej zveri, dobytka a plazov. Boh videl, že je to dobré.
26 Boh povedal: Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Nech ľudia vládnu nad morskými rybami, nebeským vtáctvom, dobytkom, nad celou zemou a nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi.
27 Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.
28 Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi!
29 Potom Boh povedal: Dal som vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je semeno, aby vám boli pokrmom.
30 No všetkým suchozemským živočíchom, všetkému nebeskému vtáctvu a všetkému živému tvorstvu, čo sa pohybuje po zemi, dávam za potravu všetky zelené byliny. Tak sa aj stalo.
31 Boh videl, že všetko, čo utvoril, bolo veľmi dobré. Bol večer a bolo ráno, šiesty deň.

Written by · Categorized: Nezaradené

Exodus — Druhá Mojžišova kniha

1. kapitola

1 Toto sú mená synov Izraela, ktorí prišli s Jákobom do Egypta. Každý prišiel so svojou rodinou:
2 Rúben, Šimeón, Lévi a Júda;
3 Jissákar, Zebúlun a Benjamín;
4 Dán, Naftáli, Gád a Ašér.
5 Všetkých, čo vyšli z Jákobových bedier, bolo sedemdesiat. Jozef totiž už bol v Egypte.
6 Potom zomrel Jozef, všetci jeho bratia i celé vtedajšie pokolenie.
7 Izraeliti boli však plodní, rozmnožili sa, vzrástol ich počet a preveľmi zmohutneli, takže ich bola plná krajina.
8 Medzitým v Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý o Jozefovi už nevedel.
9 Povedal svojmu ľudu: Keďže izraelský ľud je početnejší a mocnejší než my,
10 uvažujme, ako sa voči nemu rozumne zachovať, aby sa nemnožil, lebo v prípade vojny by sa pridal k našim nepriateľom, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny.
11 Preto nad ním ustanovili dozorcov, aby ho trápili ťažkými robotami. Staval pre faraóna zásobovacie mestá Pitóm a Raamsés.
12 Čím väčšmi ho však utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, a Egypťania sa priam desili Izraelitov.
13 Preto ich týraním zotročovali.
14 Život im strpčovali ťažkou prácou s hlinou a tehlami; donucovali ich konať poľné a rozličné iné roboty.
15 Vtedy egyptský kráľ prikázal hebrejským pôrodným babiciam, z ktorých jedna sa volala Šifrá a druhá Púa:
16 Keď budete pomáhať pri pôrode hebrejským ženám, dajte pozor na pohlavie: Ak je to chlapec, usmrťte ho, ak dievča, nechajte ho nažive!
17 Pôrodné babice sa však báli Boha, nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ, a nechávali chlapcov nažive.
18 Egyptský kráľ si dal predvolať pôrodné babice a povedal im: Prečo to robíte, že nechávate chlapcov nažive?
19 Pôrodné babice faraónovi odpovedali: Hebrejky nie sú ako egyptské ženy. Sú plné života a porodia skôr, ako k nim príde babica.
20 Boh preukazoval babiciam dobrodenie, ľud sa ďalej množil a veľmi mohutnel.
21 Pretože sa pôrodné babice báli Boha, dal im potomstvo.
22 Potom faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: Každého novorodeného hebrejského chlapca hoďte do Nílu, každé dievča nechajte nažive!

Written by · Categorized: Nezaradené

Levitikus — Tretia Mojžišova kniha

1. kapitola

1 Hospodin oslovil Mojžiša zo stanu stretávania a povedal mu:
2 Prehovor k Izraelitom povedz im: Keď niekto z vás chce priniesť Hospodinovi obetný dar, prinesiete svoj obetný dar zo zvierat, z hovädzieho dobytka alebo z drobného stáda.
3 Ak bude jeho obetným darom spaľovaná obeta z hovädzieho dobytka, nech privedie bezchybného samca. Privedie ho k vchodu stanu stretávania, aby získal Hospodinovu priazeň.
4 Položí ruku na hlavu spaľovanej obety; tá bude so záľubou prijatá, aby získal zmierenie.
5 Potom pred Hospodinom zabije dobytča a Áronovi synovia, kňazi, prinesú krv; krvou dookola pokropia oltár, ktorý je pri vchode stanu stretávania.
6 Kožu zo spaľovanej obety stiahne a obetu rozseká na kusy.
7 Synovia kňaza Árona rozložia na oltári oheň a naň naložia drevo.
8 Potom Áronovi synovia, kňazi, poukladajú rozsekané kusy, hlavu a tuk na drevo, ktoré horí na oltári.
9 Vnútornosti a nohy kňaz umyje vo vode a všetko spáli na oltári ako spaľovanú obetu, ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi.
10 Ak jeho obetný dar pre spaľovanú obetu bude zo stáda, z oviec alebo z kôz, privedie bezchybného samca.
11 Zareže ho pred Hospodinom na severnej strane oltára a Áronovi synovia, kňazi, jeho krvou dookola pokropia oltár.
12 Potom kňaz obetu rozseká na kusy, poukladá ich aj s hlavou a tukom na drevo, ktoré horí na oltári.
13 Vnútornosti a nohy umyje vodou a kňaz to všetko prinesie na oltár ako spaľovanú obetu. To bude ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi.
14 Ak chce priniesť Hospodinovi na spaľovanú obetu dar z vtákov, nech prinesie svoj dar z hrdličiek alebo holúbkov.
15 Kňaz ho prinesie k oltáru, nechtom mu natrhne hlavu a spáli na oltári. Krv vytlačí na stenu oltára.
16 Jeho hrvoľ aj s obsahom vyberie a odhodí k východnej strane oltára, kam sa vysýpa popol.
17 Kňaz mu potom natrhne krídla, ale neoddelí ich; spáli ich na dreve, ktoré horí na oltári. To bude spaľovaná obeta; ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi.

Written by · Categorized: Nezaradené

Numeri — Štvrtá Mojžišova kniha

1. kapitola

1 Prvý deň druhého mesiaca druhého roka po odchode z Egypta na Sinajskej púšti v stane stretávania Hospodin oslovil Mojžiša a povedal:
2 Urobte súpis celej pospolitosti Izraelitov podľa ich kmeňov a rodín tak, aby v zozname mien bol každý muž,
3 ktorý má dvadsať a viac rokov, teda aby tam boli všetci bojaschopní Izraeliti. Ty a Áron ich zaradíte do bojových útvarov.
4 Z každého kmeňa nech vám je po boku jeden muž, náčelník rodu.
5 Toto sú mená mužov, ktorí vám budú pomáhať: Za Rúbenovcov Elicúr, syn Šedeúra;
6 za Šimeónovcov Šelumíel, syn Cúrišaddaja;
7 za Júdovcov Nachšón, syn Ammínadaba;
8 za Jissákarovcov Netaneel, syn Cúara;
9 za Zebúlunovcov Elíab, syn Chelóna;
10 za Jozefových synov: z Efrajimovcov Elíšama, syn Ammíhuda, a z Menaššeovcov Gamlíel, syn Pedácura;
11 za Benjamínovcov Abídan, syn Gideóniho;
12 za Dánovcov Achíezer, syn Ammíšaddaja;
13 za Ašérovcov Pagíel, syn Okrána;
14 za Gádovcov Eljásaf, syn Deúela;
15 za Naftáliovcov Achíra, syn Énana.
16 Títo zastupovali pospolitosť ako kniežatá svojich kmeňov; stáli na čele tisícov Izraela.
17 Mojžiš a Áron si pribrali týchto menovite uvedených mužov
18 a prvý deň druhého mesiaca zhromaždili celú pospolitosť. Potom sa dával zapisovať do zoznamu mien podľa rodového pôvodu, rodov a rodín každý muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac,
19 ako to Mojžišovi prikázal Hospodin. Spočítali ich na Sinajskej púšti.
20 Zo synov Rúbena, Izraelovho prvorodeného, sa podľa rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
21 Z Rúbenovho kmeňa ich napočítali štyridsaťšesťtisícpäťsto.
22 Zo Šimeónovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
23 Zo Šimeónovho kmeňa ich napočítali päťdesiatdeväťtisíctristo.
24 Z Gádovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
25 Z Gádovho kmeňa ich napočítali štyridsaťpäťtisícšesťstopäťdesiat.
26 Z Júdovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
27 Z Júdovho kmeňa ich napočítali sedemdesiatštyritisícšesťsto.
28 Z Jissákarovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
29 Z Jissákarovho kmeňa ich napočítali päťdesiatštyritisícštyristo.
30 Zo Zebúlunovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
31 Zo Zebúlunovho kmeňa ich napočítali päťdesiatsedemtisícštyristo.
32 Z Jozefových synov: z Efrajimovcov sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
33 Z Efrajimovho kmeňa ich napočítali štyridsaťtisícpäťsto.
34 Z Menaššeovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
35 Z Menaššeovho kmeňa ich napočítali tridsaťdvatisícdvesto.
36 Z Benjamínovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
37 Z Benjamínovho kmeňa ich napočítali tridsaťpäťtisícštyristo.
38 Z Dánovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
39 Z Dánovho kmeňa ich napočítali šesťdesiatdvatisícsedemsto.
40 Z Ašérovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
41 Z Ašérovho kmeňa ich napočítali štyridsaťjedentisícpäťsto.
42 Z Naftáliovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac.
43 Z Naftáliovho kmeňa ich napočítali päťdesiattritisícštyristo.
44 Toto sú tí, ktorých napočítal Mojžiš a Áron spolu s dvanástimi kniežatami Izraela: bolo to dvanásť mužov, po jednom z každej rodiny.
45 Všetkých spočítaných bojaschopných Izraelitov podľa rodín, ktorí mali dvadsať rokov a viac,
46 bolo teda šesťstotritisícpäťstopäťdesiat.
47 Léviovci však podľa kmeňa svojich otcov neboli započítaní medzi nich.
48 Hospodin povedal Mojžišovi:
49 Léviho kmeň nezahrň do súpisu ani ho neuvádzaj medzi Izraelitov.
50 Léviho kmeňu daj na starosť príbytok svedectva, všetko jeho náradie, i všetko, čo k nemu patrí. Budú nosiť príbytok aj všetko jeho náradie; budú sa oň starať a okolo neho táboriť.
51 Keď sa má príbytok preniesť ďalej, príslušníci Léviho kmeňa ho rozoberú a pri utáborení ho zase postavia. Ak sa k nemu priblíži niekto nepovolaný, musí zomrieť.
52 Každý Izraelita bude bývať vo vlastnom tábore, každý pod svojou zástavou podľa svojich zástupov.
53 Léviho kmeň sa však utáborí okolo príbytku svedectva, aby pospolitosť Izraelitov nepostihol Boží hnev. Léviho kmeň bude strážiť príbytok svedectva.
54 Izraeliti urobili všetko tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Tak to urobili.

Written by · Categorized: Nezaradené

Deuteronómium — Piata Mojžišova kniha

1. kapitola

1 Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu za Jordánom na púšti, v Arábe naproti Súfu, medzi Páranom a Tófelom, Lábanom, Chacerótom a Dí-Záhabom.
2 Cesta z Horebu cez Seírske pohorie až po Kádeš-Barneu trvá jedenásť dní.
3 V štyridsiatom roku, v prvý deň jedenásteho mesiaca, povedal Mojžiš Izraelitom všetko, čo im mal na príkaz Hospodina oznámiť.
4 Bolo to potom, ako porazil amorejského kráľa Síchona, ktorý sídlil v Chešbóne, a bášanského kráľa Óga, ktorý sídlil v Aštaróte, v Edrei.
5 V Moábsku, za Jordánom, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon:
6 Hospodin, náš Boh, nám na Horebe povedal: Už dosť dlho bývate na tomto vrchu.
7 Obráťte sa a vydajte sa na cestu. Vystúpte na pohorie Amorejčanov a k všetkým obyvateľom v Arábe, na pohorí a v Nížine, v Negeve a na morskom pobreží, vojdite do Kanaánu a Libanonu až k Veľrieke, rieke Eufrat.
8 Pozrite, dávam vám túto krajinu. Vojdite do nej a obsaďte ju! Je to krajina, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil dať vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi, Jákobovi a ich potomstvu.
9 Vtedy som vám povedal: Ja sa už ďalej nevládzem o vás starať.
10 Hospodin, váš Boh, vás tak rozmnožil, že dnes vás je už toľko ako hviezd na nebi.
11 Nech Hospodin, Boh vašich otcov, ešte stisícnásobí váš počet a nech vás požehnáva, ako vám to sľúbil.
12 Ako by som mohol sám znášať vaše ťažkosti, bremená a spory?!
13 Priveďte zo svojich kmeňov múdrych, rozvážnych a skúsených mužov a ustanovím ich za vašich náčelníkov.
14 Vy ste mi odpovedali: Tvoj návrh je dobrý.
15 Vašich kmeňových náčelníkov, múdrych a skúsených mužov, ktorých ste mi priviedli, som vám ustanovil za veliteľov, a to ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov, ako aj za správcov vašich kmeňov.
16 Vtedy som prikázal vašim sudcom: Vypočujte svojich bratov a súďte spravodlivo, či už má niekto spor so svojím bratom alebo s cudzincom.
17 Pri súde neberte ohľad na osobu, vypočujte rovnako malého i veľkého, nikoho sa nebojte, lebo súd patrí Bohu! Zložitý prípad zverte mne a ja o ňom rozhodnem.
18 Nato som vám dal aj všetky pokyny o tom, čo máte robiť.
19 Potom sme sa pohli od Horebu a putovali sme po tej veľkej a strašnej púšti, ktorú ste videli na ceste k Amorejskému pohoriu, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh, a došli sme až do Kádeš-Barney.
20 Tam som vám povedal: Prišli ste k Amorejskému pohoriu, ktoré nám dáva Hospodin, náš Boh.
21 Pozri, Hospodin, tvoj Boh, ti dal krajinu, ktorá je pred tebou. Choď, obsaď ju, ako ti to prikázal Hospodin, Boh tvojich otcov! Neboj sa a nestrachuj!
22 Vtedy ste všetci pristúpili ku mne s návrhom: Pošlime vopred mužov, ktorí preskúmajú krajinu a podajú nám správu o ceste, ktorou sa máme uberať, ako aj o mestách, do ktorých sa máme dostať.
23 Tento váš návrh sa mi páčil, preto som spomedzi vás vybral dvanásť mužov, po jednom z každého kmeňa.
24 Tí sa vybrali na výzvedy, vystúpili na pohorie, prišli až do údolia Eškól a preskúmali ho.
25 Priniesli nám z plodov tej krajiny, čo vzali so sebou, a podali nám túto správu: Krajina, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh, je dobrá.
26 Vy ste však odmietli vystúpiť a rozkazu Hospodina, svojho Boha, ste sa vzopreli.
27 Reptali ste vo svojich stanoch a hovorili ste: Hospodin nás vyviedol z Egypta z nenávisti, aby nás vydal do rúk Amorejčanov a zahubil nás.
28 Kam to vlastne ideme? Naši bratia nás znechutili, keď vraveli: Ľud je tam zdatnejší a vyšší než my, mestá sú veľké a opevnené až po nebo a videli sme tam aj Anákov.
29 Vtedy som vám povedal: Neľakajte sa ich, nemajte pred nimi strach!
30 Hospodin, váš Boh, ktorý vás predchádza, bude sám bojovať za vás, ako to zjavne robil s vami v Egypte
31 a na púšti. Tam si videl, že Hospodin, tvoj Boh, ťa niesol po celej ceste, ktorou ste sa uberali, ako muž nosieva svojho syna, kým ste neprišli na toto miesto.
32 No napriek tomu ste neverili Hospodinovi, svojmu Bohu,
33 ktorý vás predchádzal, aby vám vyhliadol táborisko. On vám ohňom v noci a oblakom cez deň ukazuje cestu, ktorou máte ísť.
34 Keď Hospodin počul, čo ste vraveli, rozhneval sa a prisahal:
35 Nikto z mužov tohto zlého pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, ktorú som pod prísahou sľúbil dať vašim otcom,
36 okrem Káleba, syna Jefunneho. On ju uvidí a jemu a jeho synom dám krajinu, po ktorej chodil, lebo bezvýhradne nasledoval Hospodina.
37 Pre vás sa Hospodin rozhneval aj na mňa. Povedal: Nevojdeš tam ani ty.
38 Vojde ta Jozua, syn Núna, tvoj pomocník. Povzbudzuj ho, lebo on rozdelí Izraelitom krajinu do dedičného vlastníctva.
39 Vojdú ta vaše deti, o ktorých ste hovorili, že sa stanú korisťou, i vaši synovia, ktorí dnes ešte nerozoznávajú dobré od zlého. Im ju dám a oni ju obsadia.
40 Vy sa však obráťte a odíďte na púšť smerom k Červenému moru.
41 Vy ste mi odpovedali: Prehrešili sme sa proti Hospodinovi. Vystúpime a budeme bojovať tak, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh. Každý z vás si potom opásal bojovú výzbroj a nazdávali ste sa, že bude ľahké vystúpiť na pohorie.
42 Hospodin mi však povedal: Povedz im: Nevystupujte ani nebojujte, lebo ja nebudem medzi vami. Inak vás vaši nepriatelia porazia.
43 Povedal som vám to, no neposlúchli ste, vzopreli ste sa Hospodinovmu príkazu a opovážlivo ste vystúpili na pohorie.
44 Vtedy vyšli proti vám Amorejčania, ktorí to pohorie obývali, prenasledovali vás ako včely a rozháňali vás od Seíru až po Chormu.
45 Po návrate ste plakali pred Hospodinom. Hospodin však nevypočul váš hlas a nenaklonil k vám svoj sluch.
46 Práve preto ste museli zostať v Kádeši tak dlho, ako dlho ste tam bývali.

Written by · Categorized: Nezaradené