Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Abdiáš

1. kapitola

1 Videnie Abdiášovo. Takto vraví Pán, Hospodin o Edómsku, keď poslal posla k národom s odkazom: Hor sa, povstaňme do boja proti nemu! Počuli sme správu od Hospodina:
2 Hľa, urobím ťa maličkým medzi národmi a budeš veľmi opovrhnutý.
3 Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, lebo prebývaš v trhlinách skál, vo svojom vysokom sídle. Myslíš si o sebe: Ktože ma zvrhne na zem?
4 Keby si sa vzniesol vysoko sťa orol a keby si si aj medzi hviezdy položil hniezdo, zvrhnem ťa odtiaľ — znie výrok Hospodina.
5 Keby zlodeji prišli k tebe a noční lupiči, aby ťa spustošili, či nenakradnú len to, čo im treba? Keby oberači prišli k tebe, či nezanechajú paberky?
6 Ako prehľadali Ézava! Ako poprezerali jeho skryté poklady!
7 Až na hranicu ťa vyhnali. Všetci tvoji spojenci ťa sklamali. Premohli ťa tvoji priatelia. Tí, čo jedia tvoj chlieb, stavajú na teba pascu; nieto v nich rozumnosti.
8 Ba veru v ten deň — znie výrok Hospodina — vyhubím múdrych z Edómu, rozumnosť z vrchu Ézavovho!
9 Potom sa predesia tvoji hrdinovia, Téman, pretože vyplienim všetkých z vrchu Ézavovho pre vraždu,
10 pre násilie na tvojom bratovi Jákobovi, prikryje ťa hanba a vyhynieš na večnosť.
11 V deň, keď si sa postavil proti nemu, v deň, keď cudzinci zajímali jeho vojsko, cudzozemci vošli mu do brán a o Jeruzalem losovali, aj ty si bol jedným z nich.
12 Nekochaj sa teda na svojom bratovi v deň jeho nešťastia, neraduj sa nad Júdovcami v deň ich záhuby.
13 Nevchádzaj do brány môjho ľudu v deň jeho skazy, ani sa nekochaj z jeho nešťastia v deň jeho skazy nevzťahuj ruku na jeho imanie v deň jeho skazy.
14 Nestavaj sa ani na rázcestia, aby si hubil jeho ubehlíkov, a nevyzrádzaj jeho utečencov v deň súženia.
15 Blízko je totiž deň Hospodina proti všetkým národom. Ako si ty robil, tak sa stane tebe. Tvoj čin ti padne naspäť na hlavu.
16 Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu, tak budú piť ustavične všetky národy; piť budú a hltať; a budú, akoby ich nikdy nebolo bývalo.
17 Na vrchu Sion však bude záchrana a bude posvätným miestom; dom Jákobov sa zmocní svojich majetkov.
18 Dom Jákobov bude ohňom, dom Jozefov plameňom, dom Ézavov slamou. Zapália ho, pohltia, no nik sa nezachráni z domu Ézavovho, lebo Hospodin to povedal.
19 Potom zaberú Negev, pohorie Ézavovo a Nížinu, kraj Filištíncov, zaberú aj kraj Efrajima i kraj Samárie. Benjamín zaberie Gileád.
20 Zajatci z izraelského vojska zaberú kraj Kanaánčanov až po Sareptu a jeruzalemskí zajatci, ktorí sú v Sefárade, zaberú mestá Negevu.
21 Potom záchrancovia vystúpia na vrch Sion, aby súdili vrch Ézavov. Potom bude kráľovstvo patriť Hospodinovi.

Written by · Categorized: Nezaradené

Jonáš

1. kapitola

1 Raz zaznelo slovo Hospodina Jonášovi, synovi Amittajovmu:
2 Vstaň, choď do Ninive, do veľkého mesta, a volaj proti nemu, lebo jeho zloba vystúpila predo mňa.
3 Jonáš vstal, aby ušiel spred tváre Hospodina do Taršíša. Zišiel do Jafy a našiel loď, ktorá práve odchádzala do Taršíša. Zaplatil cestovné a zišiel do nej, aby s nimi odišiel spred tváre Hospodina do Taršíša.
4 Hospodin však zoslal smerom k moru veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka. Zdalo sa, že loď stroskotá.
5 Námorníci sa zľakli a každý volal o pomoc k svojmu bohu. Potom pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju odľahčili. Jonáš však zišiel do vnútra lode, ľahol si a hlboko zaspal.
6 Prišiel k nemu kapitán a povedal mu: Čo, ty spachtoš? Vstaň a volaj k svojmu Bohu! Azda si Boh na nás spomenie, aby sme nezahynuli.
7 Cestujúci sa dohovorili: Poďte, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto zlo. Hodili lósy a lós padol na Jonáša.
8 Povedali mu: Nože nám povedz, pre čo nás stihlo toto zlo! Aké je tvoje zamestnanie a odkiaľ prichádzaš? Z ktorej si krajiny a z ktorého si národa?
9 Povedal im: Som Hebrej a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý utvoril more a súš.
10 Vtedy sa muži veľmi zľakli a povedali mu: Čo si to spáchal?! Vedeli totiž, že je na úteku spred tváre Hodpodina, lebo im to povedal.
11 Spýtali sa ho: Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo? More sa totiž búrilo čoraz väčšmi.
12 Odpovedal im: Chyťte ma, hoďte do mora a more pod vami sa utíši, lebo viem, že pre mňa vás postihla táto veľká búrka.
13 Potom muži veslovali, aby sa vrátili k pevnine, ale nemohli, lebo more sa proti nim búrilo čoraz väčšmi.
14 Potom volali k Hospodinovi a hovorili: Ach, Hospodin, nech nezahynieme kvôli životu tohto muža a neuvaľ na nás nevinne vyliatu krv. Veď ty si Hospodin a urobil si, ako sa ti páčilo.
15 Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a more prestalo zúriť.
16 Mužov zachvátila veľká bázeň pred Hospodinom. Obetovali Hospodinovi obetu a zaviazali sa sľubmi.

Written by · Categorized: Nezaradené

Micheáš

1. kapitola

1 Slovo Hospodina, ktoré bolo určené Micheášovi Mórešetskému v čase judských kráľov Jótama, Acháza a Chizkiju, ktoré prijal vo videní proti Samárii a Jeruzalemu.
2 Počujte, všetky národy, dávaj pozor, zem i tí, čo ju zapĺňajú. Nech je Pán, Hospodin, svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu,
3 lebo hľa, Hospodin vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme.
4 Vrchy sa rozplynú pod ním a údolia sa rozštiepia. Budú ako vosk pri ohni a ako vody vyliate na svah.
5 Všetko toto je pre Jákobovu vinu a pre hriechy domu Izraela. Kto je vina Jákoba? Či nie Samária? Kto sú výšiny Judska? Či nie Jeruzalem?
6 Zo Samárie urobím trosky, pole zmením na vinohrad. Jej kamene pohádžem do doliny a obnažím jej základy.
7 Všetky jej tesané modly budú rozbité a všetky jej dary za smilstvo budú spálené v ohni. Všetky jej modly spustoším, lebo si to nazhromaždila z darov za smilstvo, a tak sa opäť zmenia na dary za smilstvo.
8 Nad týmto musím nariekať a kvíliť, chodiť nahý a bosý, smútiť ako šakaly a trúchliť ako pštrosy.
9 Neliečiteľná je totiž jej rana, lebo siaha až po Judsko. Dotýka sa až po bránu môjho ľudu, až po Jeruzalem.
10 Neoznamujte to v Gáte a vôbec neplačte. V Bét-Leafre sa váľajte v prachu.
11 Daj sa na cestu, obyvateľka Šáfíru, v nahote a v hanbe nevyšla z mesta obyvateľka Caanánu. Nárek Bét-Haécelu vezme vám pôdu spod nôh.
12 Keď obyvateľka Márótu čakala dobro, zostúpilo zlo od Hospodina až po bránu Jeruzalema.
13 Zapriahaj do voza, obyvateľka Lakíša! To je začiatok hriechu dcéry Sion, lebo v tebe sa našli viny Izraela.
14 Preto dáš rozlúčkové dary pre Mórešet-Gát. Domy Akzíbu oklamú izraelského kráľa.
15 Privediem ešte na teba dobyvateľa, obyvateľka Máreše. Až do Adullámu sa dostane sláva Izraela.
16 Vyhoľ si lysinu a ostrihaj sa pre svojich rozkošných synov, rozšír si svoju lysinu ako sup, lebo odišli od teba do zajatia.

Written by · Categorized: Nezaradené

Nahum

1. kapitola

1 Výrok o Ninive. Kniha videnia Nahuma Elkóšskeho.
2 Hospodin je horlivý a trestajúci Boh. Pomstiteľom je Hospodin, vládca rozhorčený. Hospodin odpláca svojim protivníkom a s hnevom prenasleduje svojich nepriateľov.
3 Hospodin je zhovievavý a veľkodušný, ale vinníka nenechá bez trestu. Vo víchre a búrke je jeho cesta a oblak je prachom pod jeho nohami.
4 Pohrozí moru a vysuší ho, aj všetky rieky vysuší. Bášan a Karmel upadajú, aj kvet Libanonu vädne.
5 Vrchy sa pred ním trasú a pahorky vlnia, dvíha sa pred ním zem, svet a všetci, ktorí v ňom bývajú.
6 Kto odolá jeho zlosti? Kto obstojí pred páľavou jeho hnevu? Jeho prchkosť sála ako oheň, až skaly pred ním pukajú.
7 Hospodin je dobrý, je pevnosťou v deň súženia. Priznáva sa k tým, ktorí v ňom majú útočisko.
8 Prudkou povodňou urobí koniec tomu miestu a jeho nepriateľov bude stíhať tmou.
9 Čo zamýšľate proti Hospodinovi? On spôsobí koniec — súženie druhýkrát nenastane.
10 Ako natrvalo posplietané tŕnie a ako opilci spití do nemoty budú celkom spálení ako suché plevy.
11 Veď z teba vyšiel ten, ktorý zamýšľal zlé proti Hospodinovi, ničomný radca.
12 Takto vraví Hospodin: Aj keď sú pri sile a početní, budú skosení a zaniknú. Ak som ťa ponižoval, už ťa viac neponížim.
13 Teraz polámem jeho jarmo, ktoré je na tebe, a spretŕham tvoje putá.
14 Hospodin vydal rozkaz proti tebe: Nebude viac potomstva z tvojho mena! Z domu tvojich bohov odstránim vyrezávané a liate modly; pripravím ti hrob, lebo si naničhodný.

Written by · Categorized: Nezaradené

Habakuk

1. kapitola

1 Toto je výrok, ktorý prorok Habakuk prijal videním.
2 Dokedy ešte budem volať o pomoc, Hospodin, a ty ma nevypočuješ? Volám na teba: Násilie!, ale nepomáhaš.
3 Prečo mi dávaš vidieť krivdu, aj sám sa pozeráš na trápenie? Skaza a ukrutnosť je predo mnou. Aj spor vzniká a hádka povstáva.
4 Preto je zákon neúčinný a právo nevychádza na svetlo, lebo bezbožník obkľučuje spravodlivého. Právo je preto prekrucované.
5 Pohliadnite na národy a viďte! Len sa pozrite a zastaňte v údive, lebo za vašich dní konám dielo, ktorému by ste neverili, keby vám ho rozpovedali.
6 Vzbudím totiž Chaldejov — národ vzdorovitý a dravý, ktorý prejde šíravy zeme, aby zaujal príbytky, ktoré nie sú jeho.
7 Je hrozný a príšerný. Právo a vysoké postavenie odvodzuje od seba.
8 Jeho kone sú rýchlejšie než leopardy a divokejšie než vlci za súmraku. Jeho jazdci uháňajú. Zďaleka sa priženú jeho kone, priletia ako orol, ktorý sa náhli za korisťou.
9 Každý z nich ide za násilím, dychtivo mieri vpred na východ a zhromažďuje zajatcov, ktorých je ako piesku.
10 Tento národ sa vysmieva z kráľov, kniežatá sú mu na posmech, z každej pevnosti sa smeje — navŕši zeminu a zaujme ju.
11 Potom sa preženie ako vietor a previní sa tým, že vlastná sila mu bude bohom.
12 Či ty nie si od vekov, Hospodin, môj Boh, môj Svätý? Nezomrieme! Hospodin, poveril si ho súdom; Skala, uložil si mu trestať.
13 Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo. Ty sa nemôžeš pozerať na trápenie! Prečo hľadíš na neverných a mlčíš, keď bezbožný pohlcuje spravodlivejšieho od neho?
14 Ľudí si urobil podobných morským rybám a plazom, ktoré nemajú vládcu.
15 Všetky ich chytá na udicu, vlečie vo svojej sieti a zhromažďuje do svojho čereňa; raduje sa z toho a jasá.
16 Preto obetuje svojej sieti a svojmu čereňu páli kadidlo, lebo má z nich tučný podiel a výdatný pokrm.
17 Vari bude neustále vyprázdňovať sieť a neľútostne vraždiť národy?

Written by · Categorized: Nezaradené