13. kapitola
2 Na pustom vrchu zdvihnite zástavu, hlasno na nich volajte, mávajte rukou, nech vojdú bránami kniežat.
3 Ja som vydal rozkaz svojim zasvätencom a pre svoj hnev som zavolal svojich hrdinov, ktorí jasajú nad mojou velebou.
4 Hukot na vrchoch ako od množstva ľudu, hrmot kráľovstiev zhromaždených národov. To Hospodin zástupov robí prehliadku šíku pripraveného do boja.
5 Prichádzajú z ďalekej krajiny, od končín nebies: Hospodin a nástroje jeho hnevu, aby zničili celú zem.
8 Preľaknú sa, zachvátia ich kŕče a bolesti, budú sa zvíjať ako rodička, s hrôzou budú pozerať jeden na druhého: tvár im bude horieť plameňom.
9 Hľa, deň Hospodina prichádza, ukrutný, s hrôzou a rozpáleným hnevom, aby urobil zo zeme zborenisko a jej hriešnikov z nej vyhubil!
10 Pretože hviezdy nebies a ich súhvezdia nevydajú svetlo, slnko sa zatmie pri východe a mesiac sa nezaskvie svetlom.
11 Potrestám vo svete zločin a na zločincoch ich vinu. Urobím koniec nadutosti pyšných a pokorím hrdosť násilníkov.
13 Preto zatrasiem nebesami a zem sa pohne zo svojho miesta pre rozhorčenosť Hospodina zástupov v deň, keď vzplanie jeho hnev.
14 Vtedy sa každý vráti k vlastnému národu ako splašená gazela a ako ovce, ktoré nik nestráži, a každý bude bežať do svojej krajiny.
19 Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná okrasa Chaldejov, pochodí, ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru.
20 Neobývaný bude naveky, neosídlený po všetky pokolenia; Arab si tam nepostaví stan a pastieri sa tam neusídlia.
21 Bude tam sídliť púštna zver, ich domy zaplnia sovy; budú sa tam zdržiavať pštrosy a príšery tam budú poskakovať.