42. kapitola
1 Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som vložil na neho, prinesie právo národom.
5 Takto hovorí Boh, Hospodin, ktorý stvoril nebesá, rozvinul ich a rozprestrel zem s jej porastom, dáva na nej dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia:
6 Ja, Hospodin som ťa povolal v spravodlivosti, uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťa a urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov,
10 Vy, čo sa plavíte po mori, aj všetko, čo ho napĺňa, ostrovy a ich obyvatelia, spievajte Hospodinovi novú pieseň a jeho chválospev od končín zeme.
11 Nech jasá púšť s jej mestami i osady s obyvateľmi Kédaru, nech plesajú obyvatelia Sely, nech jasajú z vrcholu hôr.
13 Hospodin vystúpi ako bohatier, rozhorlí sa ako bojovník, hlasno volá, kričí do boja a vrhá sa na nepriateľov.
14 Bol som ticho oddávna, mlčal som, premáhal som sa. Budem kričať, ako tá, čo rodí, vzdychať a lapať po dychu zároveň.
16 Slepých budem viesť po ceste im neznámej, budem ich viesť po neznámych chodníkoch. Pred nimi premením tmu na svetlo, hrboľaté cesty na rovinu. To sú veci, ktoré urobím a neodstúpim od nich.
17 Ustúpia späť a zapýria sa hanbou tí, čo sa spoliehajú na modly, a tí, čo hovoria liatym sochám: Vy ste naši bohovia.
19 Kto je slepý, ak nie môj služobník? Kto je hluchý ako môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý ako môj obľúbenec a hluchý ako služobník Hospodina?
22 Je to však ľud olúpený a ozbíjaný. Všetci sú chytení v jamách a ukrytí vo väzniciach, stali sa korisťou a niet vysloboditeľa, sú lupom a nik nepovie: Vráť ich.
24 Kto vydal ako korisť Jákoba a Izrael lupičom? Či to nebol Hospodin, proti ktorému sme hrešili? Ale oni nechceli kráčať po jeho cestách a nepočúvali jeho náuku.