47. kapitola
1 Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Bábela. Sadni si na zem, bez trónu, dcéra Chaldejov. Lebo nebudú ťa viac volať nežná a jemná.
6 Hneval som sa na tvoj ľud, znesvätil som svoje dedičstvo a dal som ti ich do rúk, nezmilovala si sa nad nimi, aj starcov si veľmi zaťažila svojím jarmom.
8 Teraz počuj toto: Ó nežná, ty, čo tróniš v bezpečí, čo si myslíš: Ja a nik iný. Nezostanem vdovou a nespoznám stratu detí.
9 Oboje ťa postihne v okamihu, v jeden deň: strata detí aj vdovstvo ťa úplne zasiahnu napriek mnohým tvojim čarom a pri veľkej sile tvojich kúzel.
10 Spoliehala si sa na svoju zlobu. Povedala si: Nikto ma nevidí. Tvoja múdrosť a tvoje vedomosti, tie ťa zviedli. Myslela si si: Ja a nikto iný.
11 Príde na teba nešťastie, nepoznáš však jeho pôvod. Dopadne na teba skaza, nemôžeš sa jej zbaviť. Záhuba príde na teba tak náhle, že sa ani nenazdáš.
12 Postav sa so svojimi čarami a s množstvom svojich kúziel, ktorými si sa unúvala od mladosti! Možno sa ti to podarí, azda mi naženieš strach.
13 Si unavená z tvojich mnohých radcov, nech sa teda postavia. Nech ti pomôžu tí, čo pozorujú nebo a sledujú hviezdy. Tí, čo mesiac čo mesiac oznamujú, čo má prísť na teba.
14 Hľa, budú ako pleva, oheň ich spáli. Nezachránia si život od plameňov, lebo to nie je uhlie na zohrievanie ani svetlo, pri ktorom si možno posedieť.