Jób

1 Nato Bildad zo Šúachu odpovedal takto:

2 Dokedy budete loviť slová? Najprv sa pochopme, až potom sa rozprávajme!

3 Prečo nás považujete za dobytok? Prečo sme podľa vás hlupáci?

4 Ty, čo sa vlastným hnevom ničíš, či pre teba má spustnúť zem a bralo sa pohnúť z miesta?

5 Bezbožníkom predsa vyhasne svetlo a plameň ich ohňa nevydá žiaru.

6 Svetlo slabne v jeho stane a kahanec nad ním vyhasne.

7 Jeho rázne kroky sa skrátia a jeho vlastné plány ho odstavia.

8 Pretože vlastné nohy ho ženú do siete a chodí nad pascou.

9 Za pätu sa chytí do osídel, zmocní sa ho nastražená slučka.

10 V zemi je mu skrytý povraz a na chodníku klepec.

11 Zôkol-vôkol ho ľakajú hrôzy, stíhajú ho na každom kroku.

12 Nech sa celkom vysilí a nech mu bieda stojí po boku.

13 Nech si pojedá vlastnú kožu, jeho údy nech požiera prvorodený syn smrti.

14 Vytrhnú ho z bezpečia jeho stanu a poženú ku kráľovi hrôz.

15 Jeho stan bude obývaný bez neho, na jeho príbytok sa vysype síra.

16 Zdola mu schnú korene, navrchu vädnú vetvy.

17 Jeho pamiatka na zemi vyhynula, jeho meno je široko-ďaleko neznáme.

18 Vyhodia ho zo svetla do tmy, vyženú ho zo sveta.

19 Nebude mať potomstvo ani plod vo svojom ľude, ani nikoho, kto by ho prežil v jeho príbytkoch.

20 Deň jeho nešťastia predesí ľudí na západe a na východe sa ich zmocní triaška.

21 Naozaj to takto býva s príbytkami nespravodlivých a s miestom toho, kto nepozná Boha.