Jób

1 Poznáš čas vrhu kozorožcov? Pozoruješ pôrodné bolesti jeleníc?

2 Počítaš mesiace, kým donosia mladé a poznáš čas ich vrhu?

3 Schúlia sa, vrhnú mladé, bolesti sa zbavia.

4 Ich mláďatá mocnejú, voľne rastú, odbehnú a viac sa k nim nevrátia.

5 Kto pustil divého osla na slobodu a kto rozviazal opraty stepnému oslovi?

6 Za domov som mu určil step a za príbytok soľnú pláň.

7 Ruch mesta je mu na smiech, krik pohoniča nepočúva,

8 na vrchoch sliedi po paši a vyhľadáva každú zeleň.

9 Bude azda byvol ochotný slúžiť ti a strávi noc pri tvojich jasliach?

10 Priviažeš byvola povrazom, aby oral a v dolinách za tebou bránil?

11 Vari sa spoľahneš na neho, lebo má veľkú silu a ponecháš mu svoju prácu?

12 Veríš mu, že ti obilie privezie a zhromaždí na holohumnici?

13 Krídlo pštrosice si veselo trepoce, nie je to však peruť ani perie bociana,

14 lebo vajcia necháva na zemi a v prachu ich zohrieva,

15 zabúda, že ich noha môže rozšliapnuť a poľná zver zadláviť.

16 So svojimi mláďatami zaobchádza tvrdo, akoby jej ani nepatrili, nebojí sa, že jej námaha vyjde nazmar.

17 Pretože Boh jej dal zabudnúť na múdrosť a nedal jej účasť na rozumnosti.

18 No len čo sa zdvihne a vyrazí, koňovi s jazdcom sa vysmeje.

19 Azda si ty dal silu koňovi a zaodel si jeho šiju hrivou?

20 Bude ti vari skákať ako kobylka? Jeho prudké fŕkanie pôsobí strach.

21 Hrabe v údolí a teší sa, je plný sily a vytiahne proti zbroji.

22 Vysmieva sa strachu, nedá sa vyľakať, pred mečom neustúpi.

23 Tulec, blýskavá kopija a šíp na ňom hrkocú.

24 Hlučne a zúrivo sa ženie po zemi, neobstojí, keď zaznie zvuk poľnice.

25 Pri zvuku rohu zaerdží a zďaleka vetrí boj, pokrik veliteľov a vojnovú vravu.

26 Podľa tvojho rozumu to azda sokol vzlieta a smerom na juh rozprestiera krídla?

27 To na tvoje slovo sa orol vysoko vznáša a vysoko si stavia hniezdo?

28 Na brale býva a hniezdi, na skalných výbežkoch má pevnosť.

29 Potravu odtiaľ vyhľadáva, jeho oči ďaleko dovidia.

30 Jeho mláďatá vyciciavajú krv a tam, kde sú mŕtvoly, je aj on.