Jób

1 Jestvuje nálezisko striebra a miesto, kde sa prečisťuje zlato.

2 Železo sa ťaží zo zeme a meď sa taví z rudy.

3 Prekonáva tmu a v najvzdialenejších miestach vyhľadáva kamene ukryté v temnote.

4 Šachtu hĺbia ďaleko od obývaných miest, zabudnutí bez pôdy pod nohami visia a hojdajú sa ďaleko od ľudí.

5 Zem, z ktorej inak pochádza chlieb, je v hĺbke spustošená akoby ohňom.

6 Jej skaly sú ložiskom zafírov a sú tam zrnká zlata.

7 Chodník ta ani dravec nepozná a oko jastraba ta nedovidí.

8 Pyšné šelmy po ňom nešliapali ani lev sa po ňom neprechádzal.

9 Človek siahol rukou po tvrdom kameni a od základov vyvracia vrchy,

10 do skál vytesal chodby a tak jeho oko uvidelo všetko, čo je drahocenné.

11 Zamedzil presakovanie riek a to, čo je skryté, vyniesol na svetlo.

12 No múdrosť — kde ju možno nájsť? Sídlo rozumnosti — kde sa nachádza?

13 Človek nepozná jej cenu a v krajine živých sa nenachádza.

14 Prahlbina hovorí: Vo mne sa nenachádza. More hovorí: U mňa jej niet.

15 Nedá sa zaplatiť rýdzim zlatom a striebro nevyváži jej cenu.

16 Nedá sa vymeniť ani za zlato z Ofíru, ani za drahocenný ónyx alebo zafír.

17 Nedá sa porovnať so zlatom ani s drahým sklom, ani vymeniť za predmety zo zlata.

18 Korále a krištáľ sa ani nespomenú, cena múdrosti je nad perly.

19 Nedá sa porovnať s topásom z Núbie ani čistým zlatom vyvážiť.

20 No a táto múdrosť — odkiaľ prichádza? A sídlo rozumnosti — kde sa nachádza?

21 Pred očami všetkých živých je zahalená, skrytá aj pred vtáctvom nebies.

22 Abaddon a smrť povedali: Len správa o nej sa nám dostala do uší.

23 Boh však rozumie jej ceste a on vie, kde ju možno nájsť.

24 Veď on až do končín zeme dovidí, pozoruje všetko pod nebom.

25 Keď určil vetru jeho váhu a mierkou vody odmeral,

26 keď dažďu stanovil poriadok a blesku s hromom určil cestu,

27 už vtedy ju videl a o nej rozprával, pevne ju ustanovil a preskúmal.

28 Človeku potom povedal: Pozri, bázeň pred Pánom, to je múdrosť, a vystríhať sa zlého — to je rozumnosť.