Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Izaiáš

1. kapitola

1 Videnie Izaiáša, Ámocovho syna, ktoré prijal o Judsku a Jeruzaleme v dňoch Uzziju, Jótama, Acháza a Chizkiju, judských kráľov.
2 Počujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili.
3 Vôl pozná svojho gazdu, osol jasle svojho pána, ale Izrael nepozná, môj ľud nechápe.
4 Beda hriešnemu národu, ľudu zaťaženému vinou, potomstvu zločincov, skazeným synom. Opustili Hospodina, pohrdli Svätým Izraela, celkom sa odcudzili.
5 Kde vás ešte udrieť, keď sa tak búrite? Hlava je celá boľavá, srdce je úplne vysilené.
6 Nič nie je na ňom zdravé, od hlavy po päty samá modrina, jazva a čerstvá rana, opuchnutá, neobviazaná a neošetrená olejom.
7 Vaša krajina sa stala púšťou, vaše mestá sú do tla vypálené, vašu pôdu pred očami vyžierajú cudzinci, je spustošená, cudzinci ju rozvrátili.
8 Dcéra Sion zostala ako búdka vo vinici, ako chatrč na uhorkovom poli, ako obliehané mesto.
9 Keby nám Hospodin zástupov nenechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, podobali by sme sa Gomore.
10 Kniežatá Sodomy, počujte Hospodinovo slovo, ľud Gomory, čuj poučenie nášho Boha.
11 Načo mi je množstvo vašich obiet? — povie Hospodin. Som nasýtený spaľovanými obetami baranov, tukom vykŕmeného dobytka; nemám v obľube krv teliat, jahniat a kozliat.
12 Keď prichádzate pred moju tvár, kto vás o to žiada, aby ste šliapali moje nádvoria?
13 Neprinášajte už bezcennú obetu, odporné je mi kadidlo, novmesiac, soboty a zvolané zhromaždenia. Nemôžem vystáť zlo so slávnosťami!
14 Vaše novmesiace a sviatky z duše nenávidím, stali sa mi bremenom, zunovalo sa mi ich prinášanie.
15 Aj keď vystriete dlane, odvrátim od vás svoj zrak; aj keď sa budete veľa modliť, nebudem počúvať, lebo vaše ruky sú plné krvi.
16 Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí vaše zlé skutky; prestaňte robiť zlo,
17 učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomáhajte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu!
18 Poďte, vyjasnime si to! — hovorí Hospodin. Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh, a keby boli červené ako purpur, budú ako vlna.
19 Ak budete ochotne poslúchať, budete jesť dobré dary zeme.
20 Ak sa však budete zdráhať a protiviť, pohltí vás meč, lebo prehovorili Hospodinove ústa.
21 Ako sa z verného mesta stala neviestka? Bolo plné práva, prebývala v ňom spravodlivosť, no teraz sú v ňom vrahovia.
22 Tvoje striebro sa znehodnotilo, tvoje víno je zriedené vodou.
23 Tvoje kniežatá sú vzbúrenci, spolok zlodejov, všetci milujú úplatok, ženú sa za odmenami, sirôt sa nezastanú a žaloba vdovy k nim nepríde.
24 Preto výrok Pána, Hospodina zástupov, Mocného Izraela znie: Beda, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch, vypomstím sa na svojich nepriateľoch.
25 Obrátim proti tebe svoju ruku, lúhom vyplavím tvoju nečistotu, odstránim všetok odpad.
26 Vrátim ti sudcov, ako boli kedysi, aj tvojich poradcov ako voľakedy. Potom ťa nazvú spravodlivým mestom, mestom vernosti.
27 Sion bude vykúpený súdom a jeho obrátení spravodlivosťou.
28 Záhuba vzbúrencom a hriešnikom! Tí, čo opustia Hospodina, zahynú.
29 Zahanbíte sa pre posvätné duby, po ktorých ste tak túžili, budete sa pýriť za záhrady, ktoré ste si vybrali.
30 Budete ako dub, z ktorého opadáva lístie, ako záhrada, ktorá je bez vody.
31 Mocnár bude ako pazderie a jeho dielo ako iskra, oboje bude horieť a nik ich nezahasí.

Written by · Categorized: Nezaradené

Jeremiáš

1. kapitola

1 Reči Jeremiáša, syna Chilkiju, spomedzi kňazov v Anatóte v Benjamínovej krajine.
2 Hospodin k nemu prehovoril v dňoch judského kráľa Joziáša, Amónovho syna, v trinástom roku jeho vlády
3 a v dňoch judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, až do konca jedenásteho roka judského kráľa Cidkiju, Joziášovho syna, až do odvlečenia Jeruzalema v piatom mesiaci.
4 Slovo Hospodina mi zaznelo takto:
5 Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka pre pohanov.
6 Povedal som: Pane môj, Hospodin, veď neviem hovoriť, lebo som ešte len chlapec.
7 Hospodin mi však povedal: Nehovor: Ja som chlapec, lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem!
8 Neboj sa ich, veď som s tebou, aby som ťa vyslobodil — znie výrok Hospodina.
9 Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: Pozri, vložil som svoje slová do tvojich úst.
10 Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a plienil, aby si budoval a sadil.
11 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Čo vidíš, Jeremiáš? Ja som odpovedal: Vidím prút mandľovníka.
12 Hospodin mi povedal: Dobre si videl, pretože bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.
13 Potom mi zaznelo slovo Hospodina druhý raz takto: Čo vidíš? Povedal som: Vidím prekypujúci hrniec a jeho otvor je od severu.
14 Hospodin mi povedal: Od severu sa valí pohroma na všetkých obyvateľov krajiny.
15 Veď zavolám na všetky kmene kráľovstiev na severe — znie výrok Hospodina. Prídu a každý si postaví trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým hradbám dookola a proti všetkým judským mestám.
16 Potom vynesiem svoj rozsudok nad nimi pre všetku ich zlobu, pretože ma opustili, pálili kadidlo cudzím bohom a klaňali sa výtvoru svojich rúk.
17 Ty si však opáš bedrá, vstaň a povedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil!
18 Pozri, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom, železným stĺpom a bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Judska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
19 Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou — znie výrok Hospodina — aby som ťa zachránil.

Written by · Categorized: Nezaradené

Náreky

1. kapitola

1 |TU(álef)|Tu Ach, aké opustené je mesto, kedysi hojne zaľudnené! Podobá sa vdove, hoci vynikalo medzi národmi. Kňažná medzi krajinami stala sa poddanou.
2 |TU(bét)|Tu Nocou stále žalostí, slzy jej kanú po lícach. Nikto z jej milencov ju nepoteší, všetci jej druhovia ju zradili a stali sa jej nepriateľmi.
3 |TU(gimel)|Tu Odišiel Júda do zajatia biedny a veľmi zotročený, prebýva uprostred pohanov a nenachádza miesto odpočinku. Všetci, čo ho prenasledujú, ho zastihli uprostred súžení.
4 |TU(dálet)|Tu Cesty Siona smútia, keď nikto neprichádza na sviatky. Všetky jeho brány sú zničené, kňazi bedákajú, jeho panny sú zarmútené, zostala mu len trpkosť.
5 |TU(hé)|Tu Jeho utláčatelia vládnu, jeho nepriatelia sú spokojní, lebo Hospodin ho zarmútil pre jeho mnohé vzbury. Jeho zajaté deti kráčali pred utláčateľom.
6 |TU(váv)|Tu Dcéra Sion stratila všetku svoju krásu, jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachádzajú pastvu a vysilené unikajú pred prenasledovateľom.
7 |TU(zajin)|Tu Jeruzalem si rozpamätúva v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácnosti, ktoré mal od pradávna. Keď jeho ľud padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho skazou.
8 |TU(chét)|Tu Priveľmi hrešil Jeruzalem, preto sa stal nečistým. Všetci jeho ctitelia ním pohŕdajú, lebo videli jeho nahotu. On sám narieka a odvracia sa.
9 |TU(tét)|Tu Poškvrna lipne na obrube jeho rúcha, nepamätal na svoj koniec. Napodiv klesol. Niet toho, kto by ho potešil. Pozri, Hospodin, na moju biedu, lebo nepriateľ sa vyvyšuje.
10 |TU(jod)|Tu Utláčateľ vystrel svoju ruku na všetko, čo mu bolo vzácne. Veď videl pohanov, ako vošli do jeho svätyne, hoci ty si prikázal, že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia.
11 |TU(kaf)|Tu Všetok jeho ľud stená, hľadá chlieb, všetky cennosti ponúka za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodin, všimni si, že som znevážený.
12 |TU(lámed)|Tu Vy všetci, ktorí kráčate cestou, otvorte oči a pozrite, či jestvuje bolesť ako tá moja, ktorá ma zastihla, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho planúceho hnevu.
13 |TU(mém)|Tu Z výšin zoslal oheň, aby prenikol do mojich kostí, mojim nohám rozprestrel sieť, obrátil ma späť, vydal ma pustošeniu, trvalej biede.
14 |TU(nún)|Tu Ťažké je jarmo mojich priestupkov, ktoré zviazal svojou rukou. Doľahlo na moju šiju, podlomilo moju silu. Pán ma vydal napospas, nemôžem obstáť.
15 |TU(sámek)|Tu Pán zavrhol všetkých mojich silákov v mojej blízkosti. Kvôli mne zvolal slávnostné zhromaždenie, aby vyhubil mojich junákov. Panenskú judskú dcéru pošliapal Pán ako vo vínnom lise.
16 |TU(ajin)|Tu Toto oplakávam, moje oči ronia slzy, lebo ďaleko odo mňa je tešiteľ, čo by upokojil moju dušu. Moji synovia sú zdesení, lebo nepriateľ zmocnel.
17 |TU(pé)|Tu Vystiera Sion svoje ruky, nik ho nepoteší. Hospodin vydal rozkaz proti Jákobovi a všetkým jeho okolitým protivníkom; Jeruzalem je medzi nimi ako poškvrna.
18 |TU(cádé)|Tu Hospodin je spravodlivý, lebo som sa vzoprela jeho slovu. Nuž, počujte všetky národy a pozrite na moju bolesť — moje panny a moji mládenci išli do zajatia.
19 |TU(kóf)|Tu Volala som na svojich milencov, tí ma však zradili. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď hľadali pokrm, aby si zachránili život.
20 |TU(réš)|Tu Pozri, Hospodin, že mám súženie, znepokojené je moje vnútro, srdce sa mi obracia v hrudi, lebo som sa veľmi vzpieral. Vonku ma o deti pripravil meč a v dome smrť.
21 |TU(šín)|Tu Nepočuješ, že vzdychám a nemám tešiteľa? Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že ty si to spôsobil. Daj, aby prišiel deň, ktorý si predpovedal, aby mi boli podobní.
22 |TU(táv)|Tu Nech vystúpi všetka ich zloba pred teba. Urob im to, čo oni robili mne za všetky moje priestupky, lebo mnoho je mojich vzdychov a moje srdce je zmorené.

Written by · Categorized: Nezaradené

Ezechiel

1. kapitola

1 V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som videnia od Boha.
2 Piateho dňa toho istého mesiaca — bol to piaty rok po odvedení kráľa Jójakina do zajatia —
3 jasne zaznelo slovo Hospodina kňazovi Ezechielovi, synovi Búziho, v Chaldejsku pri rieke Kebár. Tam nad ním spočinula ruka Hospodina.
4 Videl som, ako sa prihnal búrlivý vietor od severu i veľký oblak a plápolajúci oheň s jasom dookola. Uprostred toho ohňa sa niečo lesklo ako mosadzné zrkadlo.
5 Z jeho stredu vystupovali podoby štyroch živých bytostí, ktoré mali rovnaký výzor.
6 Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štvoro krídel.
7 Ich nohy boli rovné, ale chodidlá boli ako teľacie a jagali sa ako bronzové zrkadlo.
8 Pod svojimi krídlami na štyroch stranách mali ľudské ruky. Mali štyri tváre a ich štyri krídla
9 sa navzájom dotýkali. Pri chôdzi sa neobracali, lebo vždy šli tvárou vpred.
10 Spredu vyzerala ich tvár ako ľudská, po pravej strane všetky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všetky štyri mali býčiu tvár a zozadu všetky štyri mali orliu tvár.
11 Také boli ich tváre. Ich krídla boli vzopäté nahor, takže krídlami sa vzájomne dotýkali a dvoma si zakrývali telá.
12 Všetky šli tvárou vpred ta, kam chcel ísť Duch. Keď šli, neobracali sa.
13 Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami. Oheň vydával žiaru a z ohňa šľahali blesky.
14 Živé bytosti pobehovali sem a tam, takže vyzerali ako blesky.
15 Keď som hľadel na tie živé bytosti, pri každej som videl po jednom kolese na zemi.
16 Vzhľad kolies a ich zhotovenie pripomínali lesk drahokamu a všetky štyri mali tú istú podobu. Zhotovené boli tak, že vyzerali akoby koleso bolo v kolese.
17 Mohli ísť na všetky štyri strany, v chode sa neobracali.
18 Mali bahry a videl som, že ich bahry boli dookola plné očí na všetkých štyroch kolesách.
19 Keď živé bytosti šli, pohybovali sa aj kolesá vedľa nich. Keď sa živé bytosti vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá.
20 Kam chcel ísť Duch, ta sa pohli aj kolesá. Vzniesli sa súčasne, lebo Duch bytostí bol v kolesách.
21 Keď šli bytosti, pohli sa aj kolesá. Keď bytosti zastali, zastali aj kolesá. Keď sa vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá, lebo Duch bytostí bol v kolesách.
22 Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako pevná klenba, ktorá bola leskom podobná ligotavému kryštálu a bola rozprestretá zhora nad ich hlavami.
23 Pod klenbou boli ich krídla rozpäté, pričom jedno sa dotýkalo druhého. Dve krídla každej bytosti zakrývali ich telá.
24 Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie veľkej vody, ako hlas Všemohúceho, ako hluk vojenského tábora. Keď bytosti zastali, zvesili krídla.
25 Vždy, keď zaznel hlas sponad klenby, ktorá bola nad ich hlavami, zastali a zvesili krídla.
26 Zhora nad klenbou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, ktorý vyzeral ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek.
27 Potom som videl lesk, akoby lesk mosadzného zrkadla, ktorý vyzeral ako oheň aj zvonka aj zvnútra až hore k miestu, ktoré vyzeralo ako bedrá. Avšak ďalej od miesta, ktoré vyzeralo ako bedrá, videl som niečo podobné ohňu, čo bolo obklopené jagotom.
28 Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodina. Keď som ju videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý ma oslovil.

Written by · Categorized: Nezaradené

Daniel

1. kapitola

1 V treťom roku kraľovania judského kráľa Jójakima prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar k Jeruzalemu a obliehal ho.
2 Pán mu vydal do rúk judského kráľa Jójakima i časť náčinia Božieho domu. Odniesol ich do krajiny Šineár, do domu svojho boha. Nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha.
3 Potom kráľ povedal svojmu hlavnému dvoranovi Ašpenazovi, aby spomedzi Izraelitov z kráľovského potomstva a zo šľachticov priviedol
4 mladíkov bez akejkoľvek chyby, pekných na pohľad, nadaných vo všetkej múdrosti, zbehlých a učenlivých, ktorí by boli schopní slúžiť v kráľovskom paláci, aby ich vyučoval chaldejskej náuke a reči.
5 Kráľ im určil denný prídel z kráľovského pokrmu a z vína, ktoré on sám pil. Dal ich tri roky vychovávať a po uplynutí tohto času mali zastávať službu pred kráľom.
6 Spomedzi Júdovcov boli medzi nimi: Daniel, Chananja, Míšael a Azarja.
7 Hlavný dvoran ich premenoval: Danielovi dal meno Béltšaccar, Chananjovi Šadrach, Míšaelovi Méšach a Azarjovi Abéd-Nego.
8 Daniel si zaumienil, že sa nepoškvrní kráľovskou stravou ani vínom, ktoré píjaval kráľ. Požiadal hlavného dvorana o dovolenie, aby sa nemusel poškvrňovať.
9 Boh dal, aby Daniel našiel u hlavného dvorana priazeň a milosrdenstvo.
10 Hlavný komorník povedal Danielovi: Bojím sa svojho pána, kráľa, ktorý vám pridelil pokrm a nápoj. Keď zbadá, že vyzeráte horšie ako ostatní mladíci, vaši vrstovníci, dosiahnete u kráľa, že prídem o hlavu.
11 Daniel odpovedal dozorcovi, ktorého hlavný komorník určil nad ním a nad Chananjom, Míšaelom a Azarjom:
12 Len vyskúšaj svojich služobníkov počas desiatich dní. Nech nám dávajú jesť zeleninu a piť vodu.
13 Potom porovnaj, ako vyzeráme my a ako mladíci, ktorí jedli kráľov prídel stravy. Podľa toho, čo uvidíš, nalož so svojimi služobníkmi.
14 Dozorca ich slovo vypočul a skúšal to s nimi desať dní.
15 Po desiatich dňoch videl, že vyzerali lepšie a boli silnejší ako ostatní mladíci, ktorí jedli pokrm z kráľovho prídelu.
16 Dozorca odnášal ich prídel a víno, ktoré mali piť, a dával im zeleninu.
17 Boh dal týmto štyrom mladíkom schopnosť poznať a pochopiť každú náuku a múdrosť. Danielovi okrem toho dal schopnosť porozumieť každé videnie a každý sen.
18 Po uplynutí dní, ktoré kráľ určil, aby ich predviedli, hlavný komorník ich priviedol pred Nebúkadnecara.
19 Kráľ sa s nimi zhováral a medzi všetkými sa nenašiel nikto ako Daniel, Chananja, Míšael a Azarja.
20 V každej veci, na ktorú sa ich kráľ pýtal a v ktorej šlo o múdrosť, zistil, že desaťkrát prevyšujú všetkých čarodejníkov a veštcov v celom jeho kráľovstve.
21 Daniel tam zostal až do prvého roku kráľa Kýra.

Written by · Categorized: Nezaradené