Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Kohelet — Kazateľ

1. kapitola

1 Slová Kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.
2 Márnosť márností, povedal Kazateľ, márnosť márností, všetko je márnosť.
3 Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom?
4 Pokolenie odchádza, pokolenie prichádza, zem však stále zostáva.
5 Slnko vychádza, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde.
6 Vietor veje na juh, obracia sa na sever, stále krúži a krúži, vo svojich okruhoch sa vietor vracia.
7 Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nepreplní. Na miesto, kam potoky tečú, ta sa vracajú, aby tiekli znova.
8 Všetky veci unavujú, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť. Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním.
9 Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom.
10 Ak by aj niekto o niečom povedal: Pozri, toto je nové! — už dávno to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.
11 Predošlé veci nezostanú v pamäti, ani na to, čo príde, nebudú spomínať tí, čo budú žiť neskôr.
12 Ja, Kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.
13 Predsavzal som si, že budem múdro hľadať a skúmať všetko, čo sa robí pod nebom: zlú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali.
14 Videl som všetky skutky, ktoré sa robia pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba za vetrom.
15 To, čo je krivé, nemožno narovnať, a s tým, čo chýba, nemožno počítať.
16 Pomyslel som si: Získal som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci, ktorí predo mnou vládli nad Jeruzalemom, a moje srdce zakúsilo veľa múdrosti a poznania.
17 Predsavzal som si, že spoznám múdrosť a poznanie, hlúposť i bláznovstvo. Zistil som však, že aj to je honba za vetrom.
18 Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti a kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť.

Written by · Categorized: Nezaradené

Veľpieseň

1. kapitola

1 Veľpieseň Šalamúna.
2 Kiežby ma vybozkával bozkami svojich úst! Veď tvoje nežnosti lepšie sú ako víno.
3 Pre vôňu tvojich výborných olejov — tvoje meno je ako vzácny olej — preto ťa devy milujú.
4 Tiahni ma za sebou, pobehnime! Do svojich komnát ma voviedol kráľ. Budeme plesať a tešiť sa z teba, budeme spomínať na tvoje nežnosti viac ako na víno. Vskutku ťa milujú!
5 Čierna som, no predsa pôvabná, dcéry jeruzalemské, ako stany Kédaru, ako stanové závesy kmeňa Šalma.
6 Neobzerajte si ma, že som počerná, že ma slnko opálilo. Synovia mojej matky sa na mňa nahnevali a urobili ma strážkyňou vinice. Svoju vinicu som si však neustrážila.
7 Prezraď mi, ty, čo ťa z tej duše milujem, kde budeš pásť, kde budeš cez obed odpočívať? Veď prečo mám prechádzať pri stádach tvojich druhov?
8 Ak to azda nevieš, ty, najkrajšia zo žien, vydaj sa po stopách oviec, pas svoje kozliatka pri pastierskych kolibách.
9 Ku svojej kobyle v záprahu faraónovom prirovnávam ťa, priateľka moja.
10 Pôvabné sú tvoje líca s ozdobami i tvoja šija s perlovým náhrdelníkom.
11 Zhotovíme ti zlaté retiazky so striebornými guľôčkami.
12 Kým je kráľ na svojom ležadle, môj nard svoju vôňu vydáva.
13 Milý môj je pre mňa myrhovým vrecúškom, čo mi leží medzi ňadrami.
14 Milý môj je pre mňa hennovým strapcom v éngedských viniciach.
15 Ach, krásna si, priateľka moja, aká si krásna, tvoje oči sú ako holubice.
16 Ach, krásny si, milý môj, a ľúbezný, aj naše lôžko je samá zeleň.
17 Náš dom má krovy z cédrov, naše stropy sú z cyprusov.

Written by · Categorized: Nezaradené

Izaiáš

1. kapitola

1 Videnie Izaiáša, Ámocovho syna, ktoré prijal o Judsku a Jeruzaleme v dňoch Uzziju, Jótama, Acháza a Chizkiju, judských kráľov.
2 Počujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili.
3 Vôl pozná svojho gazdu, osol jasle svojho pána, ale Izrael nepozná, môj ľud nechápe.
4 Beda hriešnemu národu, ľudu zaťaženému vinou, potomstvu zločincov, skazeným synom. Opustili Hospodina, pohrdli Svätým Izraela, celkom sa odcudzili.
5 Kde vás ešte udrieť, keď sa tak búrite? Hlava je celá boľavá, srdce je úplne vysilené.
6 Nič nie je na ňom zdravé, od hlavy po päty samá modrina, jazva a čerstvá rana, opuchnutá, neobviazaná a neošetrená olejom.
7 Vaša krajina sa stala púšťou, vaše mestá sú do tla vypálené, vašu pôdu pred očami vyžierajú cudzinci, je spustošená, cudzinci ju rozvrátili.
8 Dcéra Sion zostala ako búdka vo vinici, ako chatrč na uhorkovom poli, ako obliehané mesto.
9 Keby nám Hospodin zástupov nenechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, podobali by sme sa Gomore.
10 Kniežatá Sodomy, počujte Hospodinovo slovo, ľud Gomory, čuj poučenie nášho Boha.
11 Načo mi je množstvo vašich obiet? — povie Hospodin. Som nasýtený spaľovanými obetami baranov, tukom vykŕmeného dobytka; nemám v obľube krv teliat, jahniat a kozliat.
12 Keď prichádzate pred moju tvár, kto vás o to žiada, aby ste šliapali moje nádvoria?
13 Neprinášajte už bezcennú obetu, odporné je mi kadidlo, novmesiac, soboty a zvolané zhromaždenia. Nemôžem vystáť zlo so slávnosťami!
14 Vaše novmesiace a sviatky z duše nenávidím, stali sa mi bremenom, zunovalo sa mi ich prinášanie.
15 Aj keď vystriete dlane, odvrátim od vás svoj zrak; aj keď sa budete veľa modliť, nebudem počúvať, lebo vaše ruky sú plné krvi.
16 Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí vaše zlé skutky; prestaňte robiť zlo,
17 učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomáhajte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu!
18 Poďte, vyjasnime si to! — hovorí Hospodin. Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh, a keby boli červené ako purpur, budú ako vlna.
19 Ak budete ochotne poslúchať, budete jesť dobré dary zeme.
20 Ak sa však budete zdráhať a protiviť, pohltí vás meč, lebo prehovorili Hospodinove ústa.
21 Ako sa z verného mesta stala neviestka? Bolo plné práva, prebývala v ňom spravodlivosť, no teraz sú v ňom vrahovia.
22 Tvoje striebro sa znehodnotilo, tvoje víno je zriedené vodou.
23 Tvoje kniežatá sú vzbúrenci, spolok zlodejov, všetci milujú úplatok, ženú sa za odmenami, sirôt sa nezastanú a žaloba vdovy k nim nepríde.
24 Preto výrok Pána, Hospodina zástupov, Mocného Izraela znie: Beda, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch, vypomstím sa na svojich nepriateľoch.
25 Obrátim proti tebe svoju ruku, lúhom vyplavím tvoju nečistotu, odstránim všetok odpad.
26 Vrátim ti sudcov, ako boli kedysi, aj tvojich poradcov ako voľakedy. Potom ťa nazvú spravodlivým mestom, mestom vernosti.
27 Sion bude vykúpený súdom a jeho obrátení spravodlivosťou.
28 Záhuba vzbúrencom a hriešnikom! Tí, čo opustia Hospodina, zahynú.
29 Zahanbíte sa pre posvätné duby, po ktorých ste tak túžili, budete sa pýriť za záhrady, ktoré ste si vybrali.
30 Budete ako dub, z ktorého opadáva lístie, ako záhrada, ktorá je bez vody.
31 Mocnár bude ako pazderie a jeho dielo ako iskra, oboje bude horieť a nik ich nezahasí.

Written by · Categorized: Nezaradené

Jeremiáš

1. kapitola

1 Reči Jeremiáša, syna Chilkiju, spomedzi kňazov v Anatóte v Benjamínovej krajine.
2 Hospodin k nemu prehovoril v dňoch judského kráľa Joziáša, Amónovho syna, v trinástom roku jeho vlády
3 a v dňoch judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, až do konca jedenásteho roka judského kráľa Cidkiju, Joziášovho syna, až do odvlečenia Jeruzalema v piatom mesiaci.
4 Slovo Hospodina mi zaznelo takto:
5 Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka pre pohanov.
6 Povedal som: Pane môj, Hospodin, veď neviem hovoriť, lebo som ešte len chlapec.
7 Hospodin mi však povedal: Nehovor: Ja som chlapec, lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem!
8 Neboj sa ich, veď som s tebou, aby som ťa vyslobodil — znie výrok Hospodina.
9 Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: Pozri, vložil som svoje slová do tvojich úst.
10 Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a plienil, aby si budoval a sadil.
11 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Čo vidíš, Jeremiáš? Ja som odpovedal: Vidím prút mandľovníka.
12 Hospodin mi povedal: Dobre si videl, pretože bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.
13 Potom mi zaznelo slovo Hospodina druhý raz takto: Čo vidíš? Povedal som: Vidím prekypujúci hrniec a jeho otvor je od severu.
14 Hospodin mi povedal: Od severu sa valí pohroma na všetkých obyvateľov krajiny.
15 Veď zavolám na všetky kmene kráľovstiev na severe — znie výrok Hospodina. Prídu a každý si postaví trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým hradbám dookola a proti všetkým judským mestám.
16 Potom vynesiem svoj rozsudok nad nimi pre všetku ich zlobu, pretože ma opustili, pálili kadidlo cudzím bohom a klaňali sa výtvoru svojich rúk.
17 Ty si však opáš bedrá, vstaň a povedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil!
18 Pozri, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom, železným stĺpom a bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Judska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
19 Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou — znie výrok Hospodina — aby som ťa zachránil.

Written by · Categorized: Nezaradené

Náreky

1. kapitola

1 |TU(álef)|Tu Ach, aké opustené je mesto, kedysi hojne zaľudnené! Podobá sa vdove, hoci vynikalo medzi národmi. Kňažná medzi krajinami stala sa poddanou.
2 |TU(bét)|Tu Nocou stále žalostí, slzy jej kanú po lícach. Nikto z jej milencov ju nepoteší, všetci jej druhovia ju zradili a stali sa jej nepriateľmi.
3 |TU(gimel)|Tu Odišiel Júda do zajatia biedny a veľmi zotročený, prebýva uprostred pohanov a nenachádza miesto odpočinku. Všetci, čo ho prenasledujú, ho zastihli uprostred súžení.
4 |TU(dálet)|Tu Cesty Siona smútia, keď nikto neprichádza na sviatky. Všetky jeho brány sú zničené, kňazi bedákajú, jeho panny sú zarmútené, zostala mu len trpkosť.
5 |TU(hé)|Tu Jeho utláčatelia vládnu, jeho nepriatelia sú spokojní, lebo Hospodin ho zarmútil pre jeho mnohé vzbury. Jeho zajaté deti kráčali pred utláčateľom.
6 |TU(váv)|Tu Dcéra Sion stratila všetku svoju krásu, jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachádzajú pastvu a vysilené unikajú pred prenasledovateľom.
7 |TU(zajin)|Tu Jeruzalem si rozpamätúva v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácnosti, ktoré mal od pradávna. Keď jeho ľud padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho skazou.
8 |TU(chét)|Tu Priveľmi hrešil Jeruzalem, preto sa stal nečistým. Všetci jeho ctitelia ním pohŕdajú, lebo videli jeho nahotu. On sám narieka a odvracia sa.
9 |TU(tét)|Tu Poškvrna lipne na obrube jeho rúcha, nepamätal na svoj koniec. Napodiv klesol. Niet toho, kto by ho potešil. Pozri, Hospodin, na moju biedu, lebo nepriateľ sa vyvyšuje.
10 |TU(jod)|Tu Utláčateľ vystrel svoju ruku na všetko, čo mu bolo vzácne. Veď videl pohanov, ako vošli do jeho svätyne, hoci ty si prikázal, že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia.
11 |TU(kaf)|Tu Všetok jeho ľud stená, hľadá chlieb, všetky cennosti ponúka za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodin, všimni si, že som znevážený.
12 |TU(lámed)|Tu Vy všetci, ktorí kráčate cestou, otvorte oči a pozrite, či jestvuje bolesť ako tá moja, ktorá ma zastihla, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho planúceho hnevu.
13 |TU(mém)|Tu Z výšin zoslal oheň, aby prenikol do mojich kostí, mojim nohám rozprestrel sieť, obrátil ma späť, vydal ma pustošeniu, trvalej biede.
14 |TU(nún)|Tu Ťažké je jarmo mojich priestupkov, ktoré zviazal svojou rukou. Doľahlo na moju šiju, podlomilo moju silu. Pán ma vydal napospas, nemôžem obstáť.
15 |TU(sámek)|Tu Pán zavrhol všetkých mojich silákov v mojej blízkosti. Kvôli mne zvolal slávnostné zhromaždenie, aby vyhubil mojich junákov. Panenskú judskú dcéru pošliapal Pán ako vo vínnom lise.
16 |TU(ajin)|Tu Toto oplakávam, moje oči ronia slzy, lebo ďaleko odo mňa je tešiteľ, čo by upokojil moju dušu. Moji synovia sú zdesení, lebo nepriateľ zmocnel.
17 |TU(pé)|Tu Vystiera Sion svoje ruky, nik ho nepoteší. Hospodin vydal rozkaz proti Jákobovi a všetkým jeho okolitým protivníkom; Jeruzalem je medzi nimi ako poškvrna.
18 |TU(cádé)|Tu Hospodin je spravodlivý, lebo som sa vzoprela jeho slovu. Nuž, počujte všetky národy a pozrite na moju bolesť — moje panny a moji mládenci išli do zajatia.
19 |TU(kóf)|Tu Volala som na svojich milencov, tí ma však zradili. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď hľadali pokrm, aby si zachránili život.
20 |TU(réš)|Tu Pozri, Hospodin, že mám súženie, znepokojené je moje vnútro, srdce sa mi obracia v hrudi, lebo som sa veľmi vzpieral. Vonku ma o deti pripravil meč a v dome smrť.
21 |TU(šín)|Tu Nepočuješ, že vzdychám a nemám tešiteľa? Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že ty si to spôsobil. Daj, aby prišiel deň, ktorý si predpovedal, aby mi boli podobní.
22 |TU(táv)|Tu Nech vystúpi všetka ich zloba pred teba. Urob im to, čo oni robili mne za všetky moje priestupky, lebo mnoho je mojich vzdychov a moje srdce je zmorené.

Written by · Categorized: Nezaradené