Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Nehemiáš

1. kapitola

1 Príbehy Nehemiáša, Chakaljovho syna. V mesiaci kislev dvadsiateho roku som bol v pevnosti v Šúšane.
2 Vtedy prišiel Chanáni, jeden z mojich bratov, s niekoľkými mužmi z Judska. Spytoval som sa ich na zvyšok Židov, ktorí sa už vrátili zo zajatia, a na Jeruzalem.
3 Odpovedali mi: Zvyšok tých, čo sa vrátili zo zajatia, je v tamojšej provincii vo veľkej núdzi a potupe. Hradby Jeruzalema sú zbúrané a jeho brány pohltil oheň.
4 Keď som počul tie slová, sadol som si, plakal som a smútil niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred Bohom nebies.
5 Vzdychal som: Ach, Hospodin, Bože nebies, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosť voči tým, čo ťa milujú a zachovávajú tvoje prikázania.
6 Nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú stále odriekam pred tebou dňom i nocou za Izraelitov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy Izraelitov, ktoré sme proti tebe páchali. Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili.
7 Hrubo sme sa proti tebe previnili a nezachovávali sme prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré si prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi.
8 Spomeň si, prosím, na slovo, ktoré si prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi: Ak sa spreneveríte, rozptýlim vás medzi národy.
9 Ak sa však ku mne navrátite, budete zachovávať moje prikázania a budete podľa nich konať, keby ste boli zahnaní čo i na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem na miesto, ktoré som si vyvolil, aby tam prebývalo moje meno.
10 Veď oni sú tvoji služobníci a tvoj ľud, ktorý si vykúpil svojou veľkou silou a mocnou rukou.
11 Ach, Pane, nech tvoje ucho pozorne vypočuje modlitbu tvojho služobníka a modlitbu tvojich služobníkov, ktorí sa ochotne boja tvojho mena. Dopraj dnes úspech svojmu služobníkovi a daj, aby našiel zľutovanie u tohto muža. Bol som totiž kráľovým hlavným čašníkom.

Written by · Categorized: Nezaradené

Ester

1. kapitola

1 Stalo sa to za dní Ahasvéra; bol to ten Ahasvér, ktorý kraľoval od Indie až po Etiópiu nad stodvadsiatimi siedmimi krajinami.
2 Vtedy, keď kráľ Ahasvér sedel na svojom kráľovskom tróne, ktorý bol v pevnosti v Šúšane,
3 v treťom roku svojho kraľovania, usporiadal hostinu pre všetkých svojich vysokých úradníkov a svojich služobníkov: perzských a médskych vojenských činiteľov, šľachticov a krajinských miestodržiteľov.
4 Dlho, stoosemdesiat dní, im ukazoval bohatstvo svojho slávneho kráľovstva a veľkosť i nádheru svojej moci.
5 Keď sa skončili tie dni, kráľ usporiadal pre všetok ľud, ktorý bol v pevnosti v Šúšane, od najväčšieho po najmenšieho, sedemdňovú hostinu na záhradnom nádvorí kráľovského paláca.
6 Ľanové, bavlnené a modro-purpurové látky boli zavesené na bysových šnúrach a červený purpur na strieborných krúžkoch a na mramorových stĺpoch; zlaté a strieborné lôžka boli na mozaike z alabastru a mramoru, z perlete a drahokamov.
7 Nápoje sa podávali v zlatých nádobách, ktoré sa neustále zamieňali za iné; i kráľovského vína bol dostatok, ako sa na kráľa patrí.
8 Popíjali podľa pokynu, že nikoho nemožno nútiť, lebo kráľ prikázal všetkým hodnostárom svojho paláca, aby každému splnili želanie.
9 Aj kráľovná Vaští usporiadala hostinu pre ženy v paláci, ktorý patril kráľovi Ahasvérovi.
10 Keď sa na siedmy deň kráľovi srdce rozveselilo vínom, nariadil Mehúmanovi, Bizetovi, Charbónovi, Bigtovi, Abagtovi, Zétarovi a Karkasovi, siedmim eunuchom obsluhujúcim kráľa Ahasvéra,
11 aby priviedli kráľovnú Vaští s korunou na hlave, aby ukázal národom a kniežatám jej krásu; bola totiž krásna.
12 Kráľovná Vaští však odmietla prísť, ako jej rozkázal kráľ prostredníctvom svojich eunuchov. Vtedy sa kráľ veľmi rozhneval a vzplanula v ňom zlosť.
13 Kráľ sa spýtal mudrcov, ktorí sa vyznali v pomeroch, lebo tak sa kráľova záležitosť predkladala všetkým znalcom zákonov a predpisov;
14 najbližšie mu boli Karšena, Šétar, Admáta, Taršíš, Meres, Marsena, Memúkan, sedem perzských a médskych hodnostárov, ktorí mali prístup ku kráľovi a zastávali popredné miesta v kráľovstve:
15 Čo sa má stať podľa zákona s kráľovnou Vaští, keď nesplnila príkaz kráľa Ahasvéra doručený eunuchmi?
16 Vtedy povedal Memúkan kráľovi a hodnostárom: Kráľovná Vaští neurazila len kráľa, ale aj všetkých hodnostárov a všetky národy v krajinách kráľa Ahasvéra.
17 Medzi všetkými ženami sa rozchýri, čo povedala kráľovná, takže budú pohŕdať svojimi mužmi a povedia si: Kráľ Ahasvér rozkázal, aby k nemu priviedli kráľovnú Vaští, a ona neprišla!
18 Keď sa o slovách kráľovnej dozvedia perzské a médske manželky hodnostárov, ešte dnes budú takisto hovoriť so svojimi manželmi. Z toho vznikne mnoho urážok a hnevu.
19 Ak to kráľ uzná za vhodné, nech vydá kráľovské nariadenie, ktoré sa zapíše medzi perzské a médske zákony a nech sa neprestupuje: Vaští už nesmie prísť pred kráľa Ahasvéra a on odovzdá jej kráľovskú hodnosť inej žene, lepšej než ona.
20 Keď počujú kráľov rozkaz vydaný pre celú jeho veľkú ríšu, potom všetky manželky si budú ctiť svojich manželov, od najväčšieho po najmenšieho.
21 Memúkanova rada sa zapáčila kráľovi i hodnostárom a kráľ urobil podľa nej:
22 Rozposlal listy do všetkých svojich krajín, do každej krajiny jej vlastným písmom a každému národu v jeho vlastnej reči, aby každý muž bol pánom svojho domu a hovoril svojím rodným jazykom.

Written by · Categorized: Nezaradené

Jób

1. kapitola

1 V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób. Bol to dokonalý, priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého.
2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
3 Do jeho vlastníctva patrilo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto volských záprahov, päťsto oslíc a veľké množstvo služobníctva. Tento muž bol významnejší než všetci ľudia Východu.
4 Jeho synovia jeden po druhom, každý vo svoj určený deň, usporadúvali domáce hostiny, na ktoré pozývali aj svoje tri sestry, aby jedli a pili.
5 Vždy, keď sa skončili dni hostiny, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával, obetoval spaľovanú obetu za každého z nich, pretože si povedal: Možno moji synovia zhrešili a rúhali sa Bohu vo svojej mysli. Jób to takto robieval ustavične.
6 Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan.
7 Hospodin sa opýtal satana: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal: Z potuliek a prechádzok po zemi.
8 Vtedy Hospodin povedal satanovi: Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol dokonalý a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého.
9 Satan odpovedal Hospodinovi: Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha?
10 Či si všade dookola neohradil jeho, jeho dom i všetko, čo má? Prácu jeho rúk si požehnal a jeho majetok sa rozrástol po celej krajine.
11 Veď len vystri svoju ruku a udri do všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať!?
12 Hospodin odvetil satanovi: Pozri, všetko, čo mu patrí, je v tvojich rukách, len nesiahaj na jeho osobu. Vtedy satan odišiel spred Hospodina.
13 Jedného dňa, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli, pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
14 prišiel k Jóbovi posol a hlási: Voly orali a osly sa pásli popri nich,
15 keď zaútočili Sabeji a pobrali ich. Paholkov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
16 Ten ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Boží oheň padol z neba, vzbĺkol medzi ovcami a paholkami a spálil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
17 Aj on ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Chaldeji vyslali tri oddiely, prepadli ťavy a pobrali ich. Sluhov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
18 Aj tento ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
19 keď zrazu sa cez púšť prihnala víchrica a udrela na všetky štyri múry domu, ktorý padol na mladých a zabil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
20 Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, klaňal sa
21 a povedal: Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina.
22 Keď sa toto všetko dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.

Written by · Categorized: Nezaradené

Žalmy

1. kapitola

1 Blahoslavený ten, kto nechodí podľa rady bezbožných, nestojí na ceste hriešnikov, nesedáva v kruhu posmešníkov,
2 ale záľubu má v zákone Hospodina, o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.
3 Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo úrodu dáva vo svojom čase, jeho lístie nevädne a všetko, čo robí, darí sa mu.
4 Inak je to s bezbožníkmi, tí sú ako plevy, ktoré odnáša vietor.
5 Preto bezbožníci neobstoja pred súdom ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.
6 Hospodin pozná cestu spravodlivých, no cesta bezbožníkov vedie do záhuby.

Written by · Categorized: Nezaradené

Príslovia

1. kapitola

1 Príslovia Šalamúna, Dávidovho syna, izraelského kráľa,
2 ako spoznať múdrosť a správnu výchovu, ako pochopiť rozumné výroky,
3 ako si zabezpečiť vynikajúce vzdelanie, spravodlivosť, právo a statočnosť,
4 aby neskúsení ľudia získali rozvážnosť a mladík poznanie a obozretnosť.
5 Nech múdry počúva a obohatí sa o vedomosti, nech rozumný opäť získa skúsenosť,
6 aby pochopil príslovia a prirovnania, slová mudrcov a ich záhady.
7 Bázeň pred Hospodinom je začiatkom poznania, múdrosťou a výchovou len blázni pohŕdajú.
8 Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie a nepodceňuj matkino poučenie,
9 lebo oni sú pôvabným vencom na tvojej hlave a náhrdelníkom na tvojom krku.
10 Syn môj, keby ťa hriešnici navádzali na zlé, neprivoľ.
11 Keby vraveli: Poď s nami, striehnime a prelejme krv a bez príčiny strojme úklady nevinnému.
12 Zhltnime ľudí zaživa ako podsvetie, úplne celých, ako keď zostupujú do hrobu.
13 Získame tak všetok cenný majetok; naplníme si domy korisťou.
14 Spoj svoj osud s naším a všetci budeme mať jeden mešec.
15 Syn môj, nekráčaj s nimi po ceste, zadrž nohu od ich chodníka.
16 Veď ich nohy utekajú za zlom a ponáhľajú sa prelievať krv.
17 — Nadarmo sa rozťahuje sieť, keď to vtáky vidia. —
18 Oni však striehnu na vlastnú krv a proti sebe stroja úklady.
19 Také sú chodníky každého, kto baží po zisku: príde o život.
20 Múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach,
21 na baštách znie jej volanie a v mestských bránach prednáša reči:
22 Vy neskúsení, dokedy budete mať radi prostoduchosť, a dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať a blázni nenávidieť poznanie?
23 Venujte pozornosť mojim výčitkám! Hľa, vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje slová.
24 Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal,
25 odmietli ste každú moju radu a moje výčitky ste odmietli,
26 aj ja sa budem z vašej záhuby smiať a posmievať sa, keď na vás doľahne strach,
27 keď ako búrka príde na vás záhuba a váš zánik sa priženie sťa víchrica, keď na vás doľahne úzkosť a súženie.
28 Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma,
29 pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom,
30 moju radu odmietli a pohrdli každou mojou výčitkou.
31 Nech sa len najedia plodov svojho konania a nasýtia sa svojimi zámermi.
32 Hlupákov totiž zabije ich poblúdenie a bláznov zahubí ich bezstarostnosť;
33 kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí, pokojne bez strachu zo zla.

Written by · Categorized: Nezaradené