Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Jób

1. kapitola

1 V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób. Bol to dokonalý, priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého.
2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
3 Do jeho vlastníctva patrilo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto volských záprahov, päťsto oslíc a veľké množstvo služobníctva. Tento muž bol významnejší než všetci ľudia Východu.
4 Jeho synovia jeden po druhom, každý vo svoj určený deň, usporadúvali domáce hostiny, na ktoré pozývali aj svoje tri sestry, aby jedli a pili.
5 Vždy, keď sa skončili dni hostiny, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával, obetoval spaľovanú obetu za každého z nich, pretože si povedal: Možno moji synovia zhrešili a rúhali sa Bohu vo svojej mysli. Jób to takto robieval ustavične.
6 Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan.
7 Hospodin sa opýtal satana: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal: Z potuliek a prechádzok po zemi.
8 Vtedy Hospodin povedal satanovi: Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol dokonalý a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého.
9 Satan odpovedal Hospodinovi: Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha?
10 Či si všade dookola neohradil jeho, jeho dom i všetko, čo má? Prácu jeho rúk si požehnal a jeho majetok sa rozrástol po celej krajine.
11 Veď len vystri svoju ruku a udri do všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať!?
12 Hospodin odvetil satanovi: Pozri, všetko, čo mu patrí, je v tvojich rukách, len nesiahaj na jeho osobu. Vtedy satan odišiel spred Hospodina.
13 Jedného dňa, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli, pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
14 prišiel k Jóbovi posol a hlási: Voly orali a osly sa pásli popri nich,
15 keď zaútočili Sabeji a pobrali ich. Paholkov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
16 Ten ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Boží oheň padol z neba, vzbĺkol medzi ovcami a paholkami a spálil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
17 Aj on ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Chaldeji vyslali tri oddiely, prepadli ťavy a pobrali ich. Sluhov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
18 Aj tento ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
19 keď zrazu sa cez púšť prihnala víchrica a udrela na všetky štyri múry domu, ktorý padol na mladých a zabil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
20 Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, klaňal sa
21 a povedal: Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina.
22 Keď sa toto všetko dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.

Written by · Categorized: Nezaradené

Žalmy

1. kapitola

1 Blahoslavený ten, kto nechodí podľa rady bezbožných, nestojí na ceste hriešnikov, nesedáva v kruhu posmešníkov,
2 ale záľubu má v zákone Hospodina, o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.
3 Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo úrodu dáva vo svojom čase, jeho lístie nevädne a všetko, čo robí, darí sa mu.
4 Inak je to s bezbožníkmi, tí sú ako plevy, ktoré odnáša vietor.
5 Preto bezbožníci neobstoja pred súdom ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.
6 Hospodin pozná cestu spravodlivých, no cesta bezbožníkov vedie do záhuby.

Written by · Categorized: Nezaradené

Príslovia

1. kapitola

1 Príslovia Šalamúna, Dávidovho syna, izraelského kráľa,
2 ako spoznať múdrosť a správnu výchovu, ako pochopiť rozumné výroky,
3 ako si zabezpečiť vynikajúce vzdelanie, spravodlivosť, právo a statočnosť,
4 aby neskúsení ľudia získali rozvážnosť a mladík poznanie a obozretnosť.
5 Nech múdry počúva a obohatí sa o vedomosti, nech rozumný opäť získa skúsenosť,
6 aby pochopil príslovia a prirovnania, slová mudrcov a ich záhady.
7 Bázeň pred Hospodinom je začiatkom poznania, múdrosťou a výchovou len blázni pohŕdajú.
8 Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie a nepodceňuj matkino poučenie,
9 lebo oni sú pôvabným vencom na tvojej hlave a náhrdelníkom na tvojom krku.
10 Syn môj, keby ťa hriešnici navádzali na zlé, neprivoľ.
11 Keby vraveli: Poď s nami, striehnime a prelejme krv a bez príčiny strojme úklady nevinnému.
12 Zhltnime ľudí zaživa ako podsvetie, úplne celých, ako keď zostupujú do hrobu.
13 Získame tak všetok cenný majetok; naplníme si domy korisťou.
14 Spoj svoj osud s naším a všetci budeme mať jeden mešec.
15 Syn môj, nekráčaj s nimi po ceste, zadrž nohu od ich chodníka.
16 Veď ich nohy utekajú za zlom a ponáhľajú sa prelievať krv.
17 — Nadarmo sa rozťahuje sieť, keď to vtáky vidia. —
18 Oni však striehnu na vlastnú krv a proti sebe stroja úklady.
19 Také sú chodníky každého, kto baží po zisku: príde o život.
20 Múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach,
21 na baštách znie jej volanie a v mestských bránach prednáša reči:
22 Vy neskúsení, dokedy budete mať radi prostoduchosť, a dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať a blázni nenávidieť poznanie?
23 Venujte pozornosť mojim výčitkám! Hľa, vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje slová.
24 Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal,
25 odmietli ste každú moju radu a moje výčitky ste odmietli,
26 aj ja sa budem z vašej záhuby smiať a posmievať sa, keď na vás doľahne strach,
27 keď ako búrka príde na vás záhuba a váš zánik sa priženie sťa víchrica, keď na vás doľahne úzkosť a súženie.
28 Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma,
29 pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom,
30 moju radu odmietli a pohrdli každou mojou výčitkou.
31 Nech sa len najedia plodov svojho konania a nasýtia sa svojimi zámermi.
32 Hlupákov totiž zabije ich poblúdenie a bláznov zahubí ich bezstarostnosť;
33 kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí, pokojne bez strachu zo zla.

Written by · Categorized: Nezaradené

Kohelet — Kazateľ

1. kapitola

1 Slová Kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.
2 Márnosť márností, povedal Kazateľ, márnosť márností, všetko je márnosť.
3 Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom?
4 Pokolenie odchádza, pokolenie prichádza, zem však stále zostáva.
5 Slnko vychádza, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde.
6 Vietor veje na juh, obracia sa na sever, stále krúži a krúži, vo svojich okruhoch sa vietor vracia.
7 Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nepreplní. Na miesto, kam potoky tečú, ta sa vracajú, aby tiekli znova.
8 Všetky veci unavujú, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť. Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním.
9 Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom.
10 Ak by aj niekto o niečom povedal: Pozri, toto je nové! — už dávno to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.
11 Predošlé veci nezostanú v pamäti, ani na to, čo príde, nebudú spomínať tí, čo budú žiť neskôr.
12 Ja, Kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.
13 Predsavzal som si, že budem múdro hľadať a skúmať všetko, čo sa robí pod nebom: zlú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali.
14 Videl som všetky skutky, ktoré sa robia pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba za vetrom.
15 To, čo je krivé, nemožno narovnať, a s tým, čo chýba, nemožno počítať.
16 Pomyslel som si: Získal som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci, ktorí predo mnou vládli nad Jeruzalemom, a moje srdce zakúsilo veľa múdrosti a poznania.
17 Predsavzal som si, že spoznám múdrosť a poznanie, hlúposť i bláznovstvo. Zistil som však, že aj to je honba za vetrom.
18 Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti a kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť.

Written by · Categorized: Nezaradené

Veľpieseň

1. kapitola

1 Veľpieseň Šalamúna.
2 Kiežby ma vybozkával bozkami svojich úst! Veď tvoje nežnosti lepšie sú ako víno.
3 Pre vôňu tvojich výborných olejov — tvoje meno je ako vzácny olej — preto ťa devy milujú.
4 Tiahni ma za sebou, pobehnime! Do svojich komnát ma voviedol kráľ. Budeme plesať a tešiť sa z teba, budeme spomínať na tvoje nežnosti viac ako na víno. Vskutku ťa milujú!
5 Čierna som, no predsa pôvabná, dcéry jeruzalemské, ako stany Kédaru, ako stanové závesy kmeňa Šalma.
6 Neobzerajte si ma, že som počerná, že ma slnko opálilo. Synovia mojej matky sa na mňa nahnevali a urobili ma strážkyňou vinice. Svoju vinicu som si však neustrážila.
7 Prezraď mi, ty, čo ťa z tej duše milujem, kde budeš pásť, kde budeš cez obed odpočívať? Veď prečo mám prechádzať pri stádach tvojich druhov?
8 Ak to azda nevieš, ty, najkrajšia zo žien, vydaj sa po stopách oviec, pas svoje kozliatka pri pastierskych kolibách.
9 Ku svojej kobyle v záprahu faraónovom prirovnávam ťa, priateľka moja.
10 Pôvabné sú tvoje líca s ozdobami i tvoja šija s perlovým náhrdelníkom.
11 Zhotovíme ti zlaté retiazky so striebornými guľôčkami.
12 Kým je kráľ na svojom ležadle, môj nard svoju vôňu vydáva.
13 Milý môj je pre mňa myrhovým vrecúškom, čo mi leží medzi ňadrami.
14 Milý môj je pre mňa hennovým strapcom v éngedských viniciach.
15 Ach, krásna si, priateľka moja, aká si krásna, tvoje oči sú ako holubice.
16 Ach, krásny si, milý môj, a ľúbezný, aj naše lôžko je samá zeleň.
17 Náš dom má krovy z cédrov, naše stropy sú z cyprusov.

Written by · Categorized: Nezaradené